❤❤❤ Song Hotter Than Hell od Dua Lipa vystihuje Dextera a vlastné aj celú túto kapitolu.
Len ma prosím na konci nezabíjajte ❤❤❤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Situácia sa na chvíľku upokojila, čo otec vstal a zamieril si to do spálne, kde sa zatvoril. Vedela som, že potrebuje byť sám a s chladnou hlavou popremýšľať o tom ako sa kruto zachoval. Nemal právo to povedať mame, aj keď spravila veľkú chybu. Istým spôsobom som ho chápala. Aj ja som bola na mamu nahnevaná, no teraz mám o ňu strach. Bojím sa, že dieťa jej naozaj vezme život.
Radšej som tieto škaredé myšlienky zahnala a tiež odišla do svojej izby, kde už som nemala chuť ani zaspať. Prezliekla som sa a vybehla som von, vyvetrať si hlavu.
Kráčala som po úzkom chodníku, ktorý vystriedala lesná cestička. Ocitla som sa na lúke a pocítila vietor vo vlasoch. Upažila som ruky a na chvíľu zastala. Hlavu som zaklonila a užívala si vietor, ktorý vial okolo mňa. Bol tak studený a silný, až sa mi do očí tisli slzy, ktoré mal na svedomí pán vietor.
Vystrela som sa a rozbehla sa proti vetru. Zápasila som svojím telom a nedbala ako ma jeho údery štípu. Bolo to však omnoho lepšie ako myslieť na mamu a na otca, ktorý sa pohádali. Opäť kvôli dieťaťu.
Tisla som pery a zaťala dlane. Potrebovala som to dostať von. A vedela som, kam ma nohy zavedú.
Bežala som k známemu miestu. Malému jazierku, kde sme sa ako malé deti vždy hrávali. Naposledy som tu bola s Braydonom. Lenže tentokrát som sa rozhodla ísť z druhej strany, aby mi drevený domček nepripomínal Braydona, ktorý mi stále chýba.
Dobehla som k jazierku, kde bola hustá a vysoká tráva, do ktorej som si sadla do tureckého sedu a sledovala hladinu jazera. Jazero bolo sfarbené do magických farieb. Zelená, modrá, azúrová a mentolová. Krásne sa jagala a ja som od úžasu nevedela dýchať.
No potom som od prekvapenia prikryla ústa. Nebola som sama. Z jazera sa totiž vynorila hlava, mne otočená chrbtom. Spoznala som len, že to bol muž, kto sa tam kúpal. Akoby cítil môj pohľad, pretože sa otočil ku mne.
Dexter Thorn si našiel moje oči, ktorými ma okamžite pohltil a ja som zostala sedieť ako omámená. Vôbec som si neuvedomovala, že za ten čas, čo tu sedím a pozerám na neho, ako na nejakú božskú osobu, plával ku mne.
Doplával až ku mne a pomaličky sa z jazera vynoril, čím odhalil nahú pevnú hruď s plnými tetovaniami, čo mi vyrazilo ešte väčšmi dych, ako keď kráčal polonahý. Mal na sebe šortky, čo mu zakrývalo jeho prirodzenie.
Ja som sa však dívala na jeho rozsiahle tetovania. Od krku až dole a ešte ruky. Ani by mi vo sne nenapadlo, že ich má toľko.
,,Nevedel som, že budem mať spoločnosť." Ticho povedal, keď pri mne zastal.
,,J-ja... ehm... n-no..." Koktala som jedno s druhým.
V duchu som preklala a nadávala aká som hlúpa. Adley, vzchop sa. Ako by si nevidela polonahého chlapa. Ak som nerátala ocka a nás ako, keď sme boli deťmi, tak nie! Dexterove telo sa zmenilo. Už to nebolo štíhle telo, ktoré pokrývali kosti a kus mäsa, ale svaly! Svaly, ktoré boli teraz napnuté a krásne sa rysovali.
Do pekla. Áno, presne tam skončím, ak neprestanem na neho tupo zízať!
Darmo som sa snažila pozerať na jeho tvár a vnímať, čo mi rozpráva. Nedalo sa. Na jeho odhalenú hruď, po ktorej padali kvapky, sa nedalo odtiahnuť zrak. Pomaličky mu tiekli a vytvárali si cestičku na tetovaní, ktoré ma tiež vábilo si ich lepšie obzrieť. Teraz som mala možnosť ich všetky vidieť!
Sledovala som každé jedno, aby mi neušlo. Na krku mal mandalu, ktorú som minule správne odhadla. Ťahala sa mu od krku hore až na dol, kde mu na začiatku hrude končila. Na hrudi, konkrétne na ľavej časti, hneď pri srdci mal ohnivého vtáka, ktorý sa mu ťahal takmer po celej hrudi. Na jednej ruke mal líšku s farebnými očami. Jedno mala zelené až modré oko a druhé hnedé oko. Okolo nej bolo farebné jesenné lístie, čo dalo krásny jesenný podtón. Na druhej ruke mal lesy a listnaté stromy, v ktorým mal rímske číslice. Zrejme to bol dátum jeho rodičov.
Najviac ma však zaujímal citát od neznámeho autora - To, čo bude ľahké, dlho nevydrží. A to, čo dlho vydrží, nebude ľahké. Citát mal vytetovaný na pravej časti hrude, ktorý sa ťahal až k ohnivému vtákovi.
,,Prečo práve ohnivý vták?" Šepla som a jemne sa dotkla jeho hrude. Prstom som obkresľovala každý detail ohnivého vtáka, a pritom si neuvedomila ako sa celý napnul.
,,Minule čo som vypadol z motorky, nebolo to prvýkrát." Začal rozprávať a ja som sa už teraz začala báť, čo mi povie. ,,Spadol som aj predtým. Bol som na tom tak vážne, že som skoro celý mesiac ležal v nemocnici, kým sa môj stav nezlepšil. Pamätám si len mamin plač a ako sa nahlas pri mne modlila, aby má Boh k sebe nezobral. Vyhral som nad smrťou, Adley. A tak som si dal neskôr vytetovať ohnivého vtáka, pretože som to bral aj ako znovuzrodenie, nielen víťazstvo nad smrťou."
Ako to rozprával, po chrbte mi prechádzal studený mráz až ma striaslo. Vedomie, že by tu nemusel byť, ma vydesilo a zároveň bralo o slová.
,,J-ja si na to nepamätám." Ticho som sa ozvala a pozrela sa do tých najtmavších očí, ktoré má teraz prepaľovali.
,,Mala si len desať rokov, keď som ja ako štrnásťročný chlapec prvýkrát povozil na motorke cross a neodhadol jej silu a rýchlosť." Odpovedal mi a v očiach sa mu zráčila bolesť. Na chvíľku svoje oči zatvoril a potom znovu ich otvoril. ,,Ľudia si väčšinou chcú pamätať pekné spomienky než na tie zlé. Preto si na to nepamätáš. Videla si ma len so sadrou na nohe a vtedy si sa ani nevypytovala. Každý vedel, že som len spadol. No nikto nevedel, že som bojoval o svoj život." Hlas mal pevný a silný, no i tak bolo malinko cítiť ako sa mu na konci lámal.
Vtedy som spravila niečo, čo i mňa samotnú prekvapilo. Hodila som sa mu okolo krku a silno ho objímala. Bolo mi ukradnuté, že budem mať mokré tričko. V tej chvíli som ho túžila objímať.
Jeho ruky ma silno tískali, čím mi dával vedieť, že práve toto potreboval. Pevné objatie a vedomosť, že je tu niekto, komu na ňom záleží.
Stisk sa povolil a my sme len tak stáli v objatí a nasávali vôňu toho druhého. Potom som na svojom krku pocítila jeho vlhké pery, ktoré sa jemne obtreli o moju kožu. Pomaličky nimi prechádzal až hore na bradu, kde sa sám zastavil. Počula som vlastný dych, ktorý ma prezrádzal, rovnako ako srdce, ktoré búšilo a chcelo sa vytrhnúť von.
Náhle sa zastavil a zadíval sa mi do očí, v ktorých mal túžbu a oheň!
