†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

66. Brloh

Dneska bol deň, kedy sa mal ísť premiestniť Harry do Brloha. No bolo ešte ráno a tamto bolo naplánované až na večer. A tak som sa opäť doma sama nudila. Variť som sa radšej už ani nepokušála. Nechcela som, aby to skončilo opäť na zemi. Radšej som si to jedlo vyčarovala. A tak isto som práve jedla aj čokoládu.

Von som naozaj za potreby ísť nemala. Takže som celých pár dní trčala doma a išla sa unudiť. Závesy som mala radšej zatiahnuté a svetlo po väčšinu vypnuté.

Okrem mojich tréningov ktoré som vykonávala u seba v izbe som v podstatne nerobila nič. Nemala som čo. Občas ma prišla pozrieť Lucy a tak sme kecali, ale inak som nerobila skoro nič.

Úprimne, bála som sa vystrčiť päty z domu. Nikto nevie, čo ho tam čaká. Dokonca, či ho nečaká aj samotná smrť. A tak som len ležala na posteli a čakala na príchod večera.

A dočkala som sa. Von sa začalo stmievať, takže bolo na čase sa ísť prezliecť. Prišla som k svojej skrini a vybrala si z nej šortky a jednu veľkú zelenú mikinu, ktorá patrila Dracovi ale mám ju ja. V predu mala znak metlobalu a v zadu bolo bielym písmom napísané:

Malfoy
03
Seeker

Bolo v skutku jedno aké pohľady budú na mňa ľudia hádzať. Vsiakla som do nosa tu vôňu, ktorú v sebe stále uchovávala a obliekla si ju. Doslova na mne vysela no nevadilo mi to. Celkom sa mi páčil tento štýl. Prehodila som si na chrbát vak, kde boli všetky veci potrebné na cestu a obula sa do tenisiek a na krku som ako bolo zvykom mala stále náhrdelník od Draca. Vlastne toto bolo jediné oblečenie, ktoré som zo sebou mala, keďže ostatné si zabezpečím kúzlom.

Poobzerala som sa po izbe, nakoniec som z nej vyšla, zavrela dvere a zamkla. To isté som urobila aj s ostatnými miestnosťami a nakoniec som vyšla z domu, ktorý som tak isto zamkla. Predpokladala som, že sa sem už nevrátim. Bezprutikovou mágiou som vrhla na dom bezpečnostne kúzla, keby náhodou. Rukou som skontrolovala vrecko mikiny, či v nej mám prútik a šla som na koniec ulice s hlavou plnou myšlienok, kde som sa na koniec odmiestnila na Privátnu cestu pred dom číslo štyri, kde očividne už všetci boli, keďže ako vieme zvyknem meškať a dnu sa svietilo.

Vošla som dnu a všetci sa na mňa pozreli a keď zistili, že som to len ja pokračovali ďalej v debate. Predpokladám, že sa práve debatovali o tom ako sa skoro všetci pomocou všehodžúsu premenia na Harryho. Chvala Bohu ja som nemusela. Išla som skôr ako, bojový doprovod.

„Softgoodvá, meškáte!" povedal hrubým tónom Moody. Prevalila som očami a prešla popred nich a oprela sa o stenu za ním. „Vážne ste nemali nič lepšie v šatníku?"

„Mala, ale toto sú, no..... Spomienky." povedala som. No čo, aj tak to bola pravda. Znova som potiahla nosom a vsála tu vôňu, ktorá tam po ňom ostala, a snažila sa na neho nemyslieť. Aj keď to nešlo. Veď, snaha sa cení.

Partička ľudí vypila všehodžús. Vďaka Merlinovi, že som to nemusela piť. Stala som opretá o stenu s rukami založenými na hrudi a pozorovala skupinku ľudí meniac sa na Harryho.

Po niekoľkých minútach všetci vyzerali rovnako. Celá skupinka sa prezliekla do iných vecí a boli sme pripravený na odchod.

Vyšla som z domu s rukami vo vrecku mikiny. Privolala som si svoj Blesk a vysadla si na neho. Ostatný tak isto sedeli buď na metlách, alebo Testrálach a Harry išiel spolu s Hagridom v lietajúcej motorke.