Bojovný

41°

,, Čože? "opýtal som sa totálne prekvapený tým, čo moje uši počuli. Ostala ticho a pozerala do zeme. Nechápal som v tej chvíli absolútne nič. Nemyslela to vážne, však ?

,, Robíš si srandu, hej? Toto mi vysvetli!" zvolal som úplne vyvedený z miery.

Chvíľu len tak sedela na mojej posteli a vyhýbala sa mi očami. Zrazu akoby do nej udrel blesk.

,, Mala by som ísť. "šepla schmatla z postele svoju bundu a skôr, než som sa spamätal, zmizla rýchlosťou blesku z môjho bytu. Nestihol som ju zastaviť, nezmohol som sa vôbec na nič. Kľúče som nechal vo dverách, takže si odomkla a zmizla.

Ja som len nechápavo sledoval miesto, z ktorého pred malou chvíľou utiekla.

Keď som sa spamätal, utekal som polonahý za ňou až pred vchod, ale už som ju nikde nevidel. Zmizla v tmavej noci.

××××××××××××××××××

Na ďaľšie ráno som bol totálne nevyspatý a dolámaný. Celú noc som sa len prehadzoval a nedokázal prísť na to, čo mi to vlastne povedala.

Bola pohádaná s rodičmi, nemala z čoho žiť a preto to začala robiť? Mala také zlé detstvo, že nemala na výber? Bol toto pravý dôvod, prečo odišla z domu? Alebo ju vyhodili oni? Bol alebo je Ryan jej klientom?

Je krásna, o tom niet pochýb, ale .... Niečo mi na tom nehrá. Stále nerozumiem, prečo by to musela robiť. A prečo mi to povedala v takej chvíli? Bol to len jej spôsob zastavenia toho, čo sa dialo? Mohla mi klamať s takou vážnou tvárou?

Tieto všetky otázky som si obracal v hlave všetkými možnými spôsobmi a vo väčšine svojich teórií som ju nejakým spôsobom ospravedlňoval.

Musím sa s ňou porozprávať! Rozhodol som sa rázne.

Prudko som sa postavil z postele, čo najrýchlejšie som sa dal dokopy a vyrazil z bytu. Autom som prišiel až pred telocvičňu, v ktorej robila. Dúfal som, že bude mať nejakú hodinu.

Po ceste som stretol Peta. Bol vysmiaty a mňa už len to iritovalo.

,,Ahoj, Alex. Zázrak, že si vôbec prišiel! Čo ťa sem privádza?" opýtal sa ma vysmiaty od ucha k uchu.

,,Je tu Ruby?" opýtal som sa rovno. Nemal som chuť na zdvorilostný rozhovor.

,,Čo ti zas skočila pod kolesá?" zavtipkoval, ale pri mojom vážnom pohľade mi radšej odpovedal. Neviem, prečo mi ľudia nemôžu dať odpoveď na to, čo sa pýtam hneď.

,,Myslím, že som ju videl prísť, ale nie som si istý. Mala by byť v tamtej miestnosti." ukázal rukou na koniec chodby.

,,Okey, ďakujem." poďakoval som mu a vyrazil za ňou.

No hneď, ako som skúsil dvere, zistil som, že sú zamknuté. Tieto jej hry n schovávačku ma nebavia!

,,Otvor mi, Ruby!" zavrčal som a zatriasol dverami. Avšak skôr, než sa mi podarilo získať nejakú odpoveď, pribehol ku mne Pete. Ľudia okolo na mňa zvláštne pozerali, ale bolo mi to jedno.

,,Čo to kurva robíš, Alex? Keď má zamknuté, tak tam asi nie je! Neviem, čo máte medzi sebou, ale nerob tu scény! Počkaj na ňu vonku alebo sa vráť neskôr!" rozkázal mi a viac-menej ma vyhodil. Povzdychol som si. Nemal som veľmi na výber, tak som ho nakoniec počúvol.

Vyšiel som z haly a oprel sa o kapotu môjho auta. Rozmýšľal som, či tu ostanem, alebo sa na to vyjebem. Odpoveď však prišla sama po dvoch nohách. Uvidel som Ruby ako kráča smerom k telocvični a niečo zúrivo ťuká do mobilu. Nezbadala ma.