MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 26

S Filipom je koniec. Vôbec si ma nepamätá a ja už nevládzem plakať. Bola som na dne svojich síl.

„Tia, už neplač.. Ži si svoj život," povedal Chris a hladkal ma po chrbte.

„Lenže on je môj život.. Chápeš? Ja.. Nechcem ho stratiť, ale stratila som ho.. " Zaborila som sa do vankúša.

„Viem, že to je ťažké.. A mám nápad." Pozrela som sa na ňho a niečo naťúkal do telefonu.

„Takže.. Kaja tu je za desať minút a zoberie ťa niekam von. Mala by si sa pozbierať, keď nechceš vyzerať ako strašidlo medzi ľudmi." Usmial sa. Zaborila som sa pod perinu.

„Ja nikam neidem. Nemám chuť sa ukazovať na verejnosti," povedala som. Viem, že mi nikto nevráti Filipa, ale chcem ho aspoň vidieť...
Niekto zazvonil a Chris išiel otvoriť. Kaja otvorila do mojej izby dvere.

„Pane bože." Prisadla si ku mne. „Chris mi všetko povedal. Mrzí ma to, ale nemôžeš sa stále trápiť. Filip si určite spomenie.. Časom. Nemôžeš teraz na ňho tlačiť." Objala ma.

„Ja na ňho netlačim. Bola som tam len raz a to keď sa prebudil. Keď mi povedal, že nevie kto som, tak som zostala v šoku. Nikto mi nepovedal, že si ma nebude pamätať.. Kaja ja neviem, čo mám robiť." Ona sa usmiala.

„Takže ideme sa prejsť. Čerstvý vzduch ti pomôže." Vybrala mi niečo na seba zo skrine. Chris na ňu len pozeral a smial sa. „Mám to," skríkla a vytiahla košeľu a rifle. „Obleč sa!" Dostala som príkazom. Musela som ju poslúchnuť, pretože by ma asi zabila...

„Kam ideme?" spýtala som sa jej, keď sme boli vonku. Chris išiel s nami, aby nebol u nás doma sám.

„Chceš ísť za Filipom?" spýtala sa ma.

„Len sa na neho pozrieť." Usmiala sa Kaja a vošli sme do nemocnice. Pri jeho izbe som sa zastavila a pozrela som sa cez sklenené okno. Našťastie spal a nevidel ma. Oprela som si ruku o to sklo. Chcela som byť pri ňom, chcela som cítiť jeho vôňu, chcela som mu povedať, že mi strašne chýba, a že ho milujem. Lenže to sa nedá.. Nemôžem ísť k nemu.. Lebo keby som šla, tak si pomysli "Dopekla, čo tu zase robi".

Vyšla mi slza a Kaja si to všimla a hneď mi ju zotrela.

„Tia poď.. Ideme," povedala a ťahala ma preč. Preč od Filipa..

„Minule, keď som bol pri ňom, tak sa pýtal na teba." Usmial sa Chris. „Pýtal sa, či ho miluješ. Ja som povedal, že áno."

{Filip}
Prečo sa Claira dala dokopy s nejakým Teom? Veď ja ju ľúbim..
„Ahoj Filip." Prebrala ma z myšlienok mama. Posadil som sa na posteľ a tešil som sa ako malé dieťa, keď mi priniesla zakúsky. Mal som obrovskú chuť na ne.
„Jé maminka moja, ďakujem ti krásne," povedal som a pustil som sa do nich.

„Bola tu Tia?" spýtala sa. To je tá blondýna, ktorá tu bola, keď som sa prebudil?

„Nie." Ona zostala smutná. „Prečo sa pýtaš?" Dodal som.

„Ehm.. Dávno som ju nevidela a chcem vedieť ako sa má.." Zdalo sa mi, že tú Tiu odnekiaľ poznám, ale nevedel som si spomenúť.

„Ja som s ňou chodil?" spýtal som sa.

„Áno.. Bol si vtedy najšťastnejší. Lietal si v oblakoch a myslel si si, že to sa nikdy neskončí. Bolo vidieť, že si bol zaľúbený." Povzdychla si a chytila ma za ruku.

„Ja si absolútne nič z toho nepamätám.."

„Ja viem Filip.." Bol som zmätený. Nevedel som, čo mám robiť. Na jednej strane som nechcel, aby bola smutná a na druhej strane.. Necítil som k nej nič, dokonca som ju ani nepoznal.

„Keď ju stretneš, tak jej povedz, že nech ma niekedy navštívi." Usmiala sa, lenže ja som sa nedokázal usmiať. Nevedel som, čo jej chcem povedať, ale chcem ju vidieť.

„Odkážem jej.. Určite sa poteši." Mama okolo tretej išla domov. Zostal som sám na izbe. Zas a znova. Niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej," povedal som a tam stála. Tak nevinne na mňa pozerala.

„Môžem? Tvoja mama mi vravela, že ma chceš vidieť." Fúha, to bola rýchlosť.

„Áno.. Posaď sa." Usmial som sa na ňu. Opatrne si sadla a prekrížila si nohy. Ja som sa vyzdvihol na posteľ. „Chcel som ti povedať... No.. Počul som, že sme spolu chodili a mrzia ma tie posledné dni. Prepáč, ale ja si na teba neviem nejako spomenúť." Chytil som jej ruku. „Keď chceš, tak môžeme byť kamoši.. Ale ja ľúbim Clairu," poslednú vetu som si len zamrmlal pre seba. Nechcel som jej ublížiť.

„Len toto si mi chcel povedať?" Ja som prikývol s hlavou a pustil som jej ruku. „Tak ďakujem, že som ťa mohla opäť vidieť." Oči mala naplnené slzami. „A na Clairu si budeš musieť počkať.. Maj sa."

Odišla..

Zostal som opäť sám. Pozrel som sa von oknom. Nadhérne padal sneh. Prečo si na mňa Claira nespomenula, ale tá baba hej? Musel som pre ňu znamenať veľa.

Claira
Akonáhle sa Filip prebral z kómy, tak mi zavolala Tia. Prišla som s Teom až po týždni, pretože sme skôr nemohli. Išli sme najprv ku Tii. Ona nás čakala pred ich domom. Stála tam len v krátkom tričku.

„Tiaa," skríkla som na ňu a rýchlo k nej pribehla. „Chceš mi tu zamrznúť?" Objala som ju.

„Bolo by to všetkým jedno," povedala. Nejako sa zmenila odkedy sme spolu neboli. Teraz vôbec nemá náladu.

„Ahooj Tia." Objal ju Teo. „No ako?" spýtal sa.

„Poďme do vnútra." Pozrela som sa na Tea, ale on pokrčil plecia. Zaviedla nás do obývačky.

„Dáte si kávu, čaj alebo... Čokoládu?" Urobila tam pauzu. Nechápala som tomu.

„Čaj si poprosíme." Doniesla nám teplý čaj.

„Ako je na tom Filip?" spýtala som sa jej.

„Veď uvidíte sami.." Odpovedala.

„Ale pôjdeš s nami, že?" Presviedčali sme ju, no nakoniec povedala, že pôjde....

Boli sme pred Filipovou izbou. Tia ostala na chodbe, pretože nechcela ísť dnu.

„Ahoj Filip. No čo ty? Ako sa mi máš? Je ti lepšie? Počula som o tvojej autonehode.. Mrzí ma to, že sa práve tebe to muselo stať," povedala som a pevne som ho objala.

„No mám sa hrozne.. Najradšej by som bol doma. A čo ty a Teo?" Teo sa usmial a začal snim kecať. Myslím si, že si sadli. Vedela som o tom, že stratil pamäť.

„A čo Tia?" spýtal sa Teo.

„Ehm.. Nič.. Prečo sa všetci pýtate na ňu? Hej viem chodili sme spolu, ale už je to minulosť. Okej?"

Filip, ty si idiot!

Povedala som si.

„Pred tou nehodou si mal aspoň cit," povedala som. On si len vydychol. „Keď výjdeš z tej posratej nemocnice, tak sa priprav na rozhovor so mnou. Nechcem to tu pred všetkými vyťahovať.. A inač Tia je tu."

„Kde?" spýtal sa.

„Na chodbe.. Nechcela ísť dnu.. Pretože si jej ublížil, ale ty to nikdy nepochopíš! Niekedy si bol oveľa citlivejší.. Neviem, čo sa s tebou stalo, ale zmenil si sa." Zobrala som si veci a išla som za Tiou. Teo sa snim asi pätnásť minút ešte rozprával.

„Ako je na tom?" spýtala sa ma Tia.

„Je hrozný.. Ešte odomňa dostane kázeň."

„On ťa miluje." Vyšlo z nej a zahľadla sa do zeme.

„Č-čože?" Pozrela som sa na ňu.

„No áno," odpovedala. Nechápala som tomu. Ale ja mám Tea a jeho nevymením za nikoho. A za Filipa určite nie. Viem o ňom dosť, takže asi preto.