MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 35

Veľký deň nastal. Nesmierne som bola šťastná, že sme to spolu s Filipom tak pekne zorganizovali. Spravili sme otvorenie nášho domu pre našich spoločných priateľov. Rodičov sme pozvali až na druhý deň, lebo by to dopadlo v sobotu katastrofálne. Všetko sme s Filipom pripravili.

„Tie fľaše zoberiem ja.. Ty nemôžeš." Pribehol ku mne rýchlo z domu. Vykladali sme fľaše z auta.

Pred šiestou večer prišla Claira s Teom a Chrisom. Objala som Chrisa, lebo odkedy trávim čas viac s Filipom, tak ho ani nevidám.

„Ahoooj Chris." Zavesila som sa mu okolo krku. Bol ako moja bff.

„Ahooj. Ako sa máš ty a drobec?" Pohladkal mi brucho. Cez školu som sa ho snažila zakrývať, ale tak tu som to ani v pláne nemala.

„Máme sa dobre.. A ty ako?" .

„Katastrofálne," pošeptal mi do ucha. „Potom sa porozprávame o tom." Dodal a ja som sa usmiala . On súhlasil a išli sme dnu.

„Wau.. Máte to tu nádherne," povedala Claira a hneď si vybrala miesto na sedenie.

„Ďakujeme Claira.. Ináč u nás ste vždy vítaní." Usmial sa na nich Filip a mňa objal okolo pása...

Priniesli sme nejaké občerstvenie a rozprávali sa. Potom prišla Kaja s Dannym a časom aj ostatní. S Clairou som pila len džús.. Ja by som si tak dala aspoň víno.. Ale.. nemôžem. Sakra!

„Tia.. Môžeš na chvíľočku?" spýtal sa Chris. Ja som súhlasila a vyšli sme vonku. Potrebovala som sa trošku prevetrať. „Si moja super kamoška. Nikdy som takú nemal a dokonca som nemal ani super kamoša, ktorému by som sa mohol zdôveriť. Ale pri tebe viem, že ti môžem veriť... A tak by som potreboval pomoc." Otočila som sa k nemu. A počúvala som. Nič odo mňa nechcel, len aby sa mohol vyrozprávať a niekedy, aby počul ženský názor.

„Proste doma to mám ťažké a prídem sem, tak sa chcem trošku zabávať. Ale ty máš Filipa, Claira má zase Tea.. A ja proste nemám nikoho. Niekedy chodim len s Aďom vonku, ale pri ňom nemôžem robiť hlúposti, lebo on je zo slušnej rodiny."

Tým chce povedať, že nemá kamošov? Veď on je super chalan a baby po ňom šalejú.

„Chris, niekedy ti prenechám aj Filipa, ale ja mám o ňho strach, že pôjde za nejakou inou." Povzdychol si.

„Ja to tak nemyslim.. Ale chápeš ma? Ty s Clairou ste tehotné, tak chcete, aby bol pri vás Teo s Filipom.. Ja vám ho nechcem zobrať." Usmial sa na mňa a pohladkal ma po lici.

„Všimla som si, že po tebe pokukuje  prváčka." Usmial sa.

FILIP

Tiu odviezli na sálu.

Sedeli sme len tak v obývačke, keď Tia začala mať silné bolesti, a tak som ju rýchlo odviezol do nemocnice. Strašne som sa o ňu bál.

Čakal som s Kaju a Teom na chodbe. Netrpezlivo som sa prechádzal a strašne dúfal, že ta malá je v poriadku... Vyšla zdravotná sestra. Rýchlo som k nej pribehol.

„Tak ako?" spýtal som sa jej.

„Gratulujem, máte dcérku." Usmiala sa na mňa a rýchlo objal Kaju.

„Mám Ellu.. Ja som to vedel." Pobozkal som ju na líce. „Môžem ísť za nimi?" spýtal som sa.

„Áno.. Ale nebuďte dlho.. Potrebujú si oddychnúť.. Hlavne mamička." Usmial som sa. Bol som tak rád, že všetko je v poriadku. Nikdy v živote som taký šťastný nebol. Prikývol som s hlavou a utekal som za Tiou na izbu.

„Ahoj láska." Vošiel som opatrne do izby a hneď som ju pobozkal.

„Ahoj Filip," pozdravila ma a v rukách držala našu maličkú.

„Tá je krásna." Usmial som sa na Tiu a jemne pohladkal Ellu.

„Je." Súhlasila so mnou a pomaly jej stiekla slza po líci. Ja som jej slzu zotrel a usmial sa na ňu.

„Ináč si v poriadku? Bál som sa o teba.." povedal som. Ona ma chytila za ruku.

„Som v poriadku.. Chceš si ju podržať?" Ja som prikývol a zobral som si ju na ruky.
„Opatrne." Usmiala sa.

Pozrel som sa na Ellu. Má krásne hnedé veľké oči. Ona je taká zlatá. Znova som sa asi zaľúbil. Tie maličké prsty na jej rúčkách... Pobozkal som ju na čelo.

„Milujem vás dievčatá moje. Som na vás hrdý," povedal som a maličká sa usmiala.

Zahrialo ma to pri srdci a sadol som si k Tii na posteľ. „Ona je taká zlatá. Milujem ťa Tia a ďakujem ti, že si nám porodila takú krásnu dcérku. Milujem ťa."

Pobozkal som Tiu a odložil som malú do postielky. Pritúlil som sa k nej a zašiel som rukou pod perinu. „Boli?" Pohladkal som ju po nahom brušku.

„Trošku." Pokrčila obočie a otočila sa ku mne.

„Ešte chceš dáť malú na adopciu?" spýtal som sa jej.

„Už nie.. Je úplne rozkošná a neviem prečo som si mohla niečo také myslieť... Neviem si predstaviť život bez vás dvoch. Ste moje lásky." Usmiala sa na mňa. Bolo to krásne počuť z jej úst. „Milujem ťa," povedala šeptom a len čo sa otočila na bok, tak zaspala. Prišiel som k malej. Ona tiež spinkala, tak som obidve pobozkal na čielko.