†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

67. Začiatok úteku

Objavili sme sa na Sainsbury avenue. No skoro nás zrazil autobus. Teda, myslím. Vyzeralo to tak. Asi možno päťkrát som tu bola. Nechodila som sem moc často. Vlastne skoro vôbec. Bolo to dávno, čo som tu bola naposledy. Možno tak pred štyrmi, alebo piatimi rokmi. Možno aj viac. No ale to už teraz nie je dôležité.

„Kde to sme?" spýtal sa Ron, keď sme kráčali prieč ulicov, niekde do neznáma.

„Na Sainsbury avenue. Chodili sme sem s našimi do divadla. Netuším, prečo mi napadla práve táto ulica." odpovedala mu Hermiona, takže moje úvahy, či čo to vlastne bolo, boli správne. 

Zašli sme za roh a prezliekli sa. Švihnutím prútika som na sebe mala jednoduché čierne džínsy s obyčajným, čiernym, krátkym tričkom. Na nohách čižmy na viazanie po kolená s nízkym opätkom a samozrejme nechýbal ani plášť. Prehrabla som si vlasy a počkala na ostatných.

Už všetci prezlečený sme sa vybrali do kaviarne, čo bola po blízku. Vošli sme dnu a všetci piati sme sa natrepali za stôl pre štyroch. Zložili sme si veci a posadali si. Objednali sme si štyri kapučína, totiž ja som nič nechcela a oprela som si hlavu o ruku, keďže hlava ma stále bolela a nie a nie prestať počúvala debatu medzi nimi štyrmi. Teda snažila som sa počúvať.

„A čo všetci tý svadobčania? Nevrátime sa tam?" Začal Harry až som začala vnímať debatu. Práve sme od tamaď utiekli a on sa chce vrátiť? To je naozaj taký hlúpy, alebo to robí tá jeho Chrabromilská povaha?

„Oni idú po tebe! Svojím návratom by sme ich ohrozili." 

„Ron, má pravdu," Povedala Hermiona.

„A kam pôjdeme teraz?" Prihovorila sa Lexi.

„Do Deravého kotlíka?" oponoval Ron. 

„Priveľké riziko," povedala som, akoby nič. Ak sa Voldemort zmocní ministerstva, nikde to už nebude bezpečné. A oni očakávajú, že by si mohol prísť do Deravého kotlíka."

„Všetci, čo boli na svadbe sa budú musieť skrývať," ozvala sa Hermiona.

„Do frasa, môj ruksak! Nechal som som ho v Brlohu." Vyhŕkol Harry, až som sa reálne zľakla. Obzrela som sa doprava na svoj vak a potom som sa pozrela naspäť na nich. Hermiona pokývala hlavou a pohľadom skĺzla na svoju malú kabelku, na ktorú použila neodhaliteľné rozširovacie zaklínadlo, rovnako ako ja na svoj vak. Dnu vošli nejaký dvaja robotníci, zdali sa mi povedomí no ignorovala som to.

„Žartuješ?" užasnuto sa opýtal.

„Už dávno som mala všetko zbalené! Pre každý prípad," uistila ho Hermiona.

„Mimochodom, tieto džínsy som nikdy nemal rád." Skonštatoval Ron, na čo som sa pousmiala.

"Pozor!" Skríkla Lexi a hneď som sa obzrela za seba, kde na nás letelo nejaké zaklínadlo. Uhli sme sa a trafilo to stôl, ktorý sa prevrátil. Vytiahla som svoj prútik a vyslala na nich kliatbu.

„Nehýb sa!" Vykríkol Harry a trafilo to jedného, čo bol napravo. Chcela som urobiť krok dozadu, no zakopla som  ten prevrátený stôl a strepala sa na zem a uhla som sa kliatbe, ktorá ma minula len o chĺp.

Dočerta!

Ty vážne nevieš chodiť!

Ach, zase ty?! Nevidíš, že mi tu ide o život?

Och tak to pardon, slečna, ale mali by ste sa naučiť chodiť.

Prosím?! Ja chodiť viem! Nemôžem za to, že tam bol stôl!

Nemotorné trdlo! Nemotorné trdlo! Nemotorné trdlo!

Hej! Prestaň!

Nemotorné trdlo čo nevie chodiť! Nemotorné trdlo, čo nevie chodiť!