❤❤❤ Túto kapitolu venujem roselin8, aj keď to nie je to, čo by si možno chcela. Ale aspoň takto sa ti chcem poďakovať. <3
Ďalšia časť netuším kedy bude, keďže dneska odchádzam od svojho života, o ktorom som si myslela, že bude trvať veľmi dlho. Zmýlila som sa. Všetko je inak ako sa zdalo byť. A momentálne nemám náladu sa tváriť, že všetko je tak ako má byť, ako som to zvykla robiť posledné mesiace, ktoré sa ešte dali. Ale čím dlhsie to trvá, tým väčšia bolesť sa vo mne hromadí...
Preto dúfam, že touto časťou som nezlomila aj Vaše srdcia... ❤❤❤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
,,Adley?" Prekvapene zažmurkala Selina, ktorá si ma ihneď všimla.
Stála som prikovaná na jednom mieste a nedokázala som sa pohnúť. V hlave som si prehrávala situáciu, ktorá sa mi pred očami naskytla. Ako ju Braydon nežné pohladil a ona sa dívala ako tá najzamilovanejšia osoba, ktorá bola šťastná, že môže byť jeho.
Chcela som utiecť, lenže nohy boli príliš drevené. Čo drevené. Nohy mi skameneli a ja som sa nedokázala ani len otočiť, nie to bežať smerom odkiaľ som prišla. Darmo môj vnútorný hlas po mne zjapal, aby som bežala. Utiekla preč. Rozprával mi aj, že som bola len jeho hračka, obyčajná záľuba, ktorú stihol vystriedať.
Otvorila som ústa, keď sa otočil aj Braydon, aby sa presvedčil, či nie som len nejaký prízrak, ktorý Selina spomenula.
Už som išla niečo povedať, lenže jeho oči ma na toľko pohltili, že som stratila myšlienky, ktoré mi behali hlavou.
Zelenohnedé očí sa do mňa zapichli prekvapením, bolesťou a ešte čosi. Láska. Áno, bola tam. V jeho očiach. To ako sa na mňa pozeral, mi po chrbte prešiel mráz a ja som mala chuť kričať. Vrieskať. Niečo spraviť, aby som celú túto situáciu zmenila.
,,Adley," Selina ma jemné oslovila, keďže ani jeden z nás neprehovoril. ,,Ani nevieš aké máš obrovské šťastie, že práve ty vlastníš jeho srdce. A ak to nevidíš, tak si potom slepá. Prepáč, ale je to tak. Braydon ťa naozaj miluje, lenže ty to nevidíš. Čo by som dala za to, aby ma niekto takto miloval."
Jej slová sa mi zapichávali do duše ako tie najostrejšie dýky, ktoré sa ma snažia pomalý zabiť.
Miluje. Braydon ťa naozaj miluje. Opakovala som si stále dookola. Chcela som niečo povedať, ale neschopná slová, vyšiel zo mňa ťažký vzduch. Všetko sa nahrnulo tak rýchlo a ja som mala problém svoje srdce upokojiť.
,,Nechám vás osamote. Zrejme si máte dosť toho povedať." Znovu prehovorila Selina, ktorá ako prechádzala okolo mňa, sa zastavila pri mne. Obzrela si ma od hlavy až po päty, a potom nechápajúc pokrútila hlavou, keď odišla preč.
Zostali sme samí.
Ani jeden z nás dlhý čas neprehovoril. Vymieňali sme si očné kontakty a pootvorené ústa. To čo sme mali na jazyku, zostalo nevypovedané, pretože táto situácia bola dusná a veľmi ťažká.
Braydon nestál uvoľnené, práve naopak. Strnulo. Plecia mal sklesnuté a ruky spustené vedľa tela. Z hrdla sa mu vydral ťažký povzdych, keď telom mykol.
,,Adley," Ticho prehovoril a pohol sa ku mne.
Neschopná sa pohnúť, som pozerala na jeho veľkú postavu, ktorá sa blížila ku mne a zmenšovala vzdialenosť, ktorá medzi nami bola.
Keď stál pár centimetrov odo mňa, mojím telom prešla triaška z jeho blízkosti a sladkej omamnej vône po malinovej príchuti, ktorá bola tak jemná, no i tak som ju mala možnosť zachytiť.
Natiahol ku mne ruku a veľmi pomalým tempom mi ňou prešiel po líci ako pred nemalou chvíľou Seline, jeho spolužiačke a zároveň dobrej kamarátke. No predsa to bolo inakšie. Akým spôsobom ma pohladil, vo mne zanechalo toľko pocitov. Moje telo na jeho dotyk reagovalo. Až priveľmi dobre.
Prstami mi prišiel po línii líca až k perám, ktoré jemné a veľmi tryznivým dotykom obkresľoval. Z pier mi vyšiel ston a telom prebehli zimomriavky. Bolo to tak dávno, čo má bozkával.
Braydon si dal záležať na každom dotyku. Boli sme úplne sami a tak nás nikto nevyrušil a nezastavil. Nebol tu nik, kto by ma od neho odtrhol, s tým, že pred chvíľou bol tu so Selinou, ktorej sa podobne ako mňa dotýkal.
A potom ma pobozkal. Vášnivo, tvrdo a s obrovským chtíčom. Ruky omotal okolo môjho malého tela a privinul k sebe. Neprestával ma bozkávať. Jeho bozky boli dravé a pri silné, aby som mohla ako koľkej rozmýšľať, že by som to celé zastavila. Poddala som sa jeho perám a keď sa chcel jazykom dostať dnu, stopla som to. Necítila som tu spaľujucú vášeň ako pri Dexterovi.
Zadychčane som sa od neho odlepila a pozerala na jeho červenú tvár a opuchnuté pery, ktoré sa mu chveli.
,,T-ty to isté necítiš, však?" Prehovoril sklamaním a zlomeným hlasom ako prvý.
Sklopila som zrak k topánkam a rozmýšľala ako mu to povedať, aby som mu nezlomila srdce, ktoré už bolo zlomené. Mnou.
Dá sa to vôbec? Dá sa zlomiť niečo, čo je už zlomené?
Počula som jeho ťažký povzdych.
Medzi svoje prsty chytil moju bradu a zdvihol hlavu hore, aby mi videl do očí. Jeho zelenohnedé oči pripomínajúce trávu, prírodu a všetko pekné, čo mám tak rada, sa pozerali na mňa zničené, zlomené a neskrývanou láskou.
,,Braydon, ja... Prepáč mi to, ale..." Nevedela som pospájať zmysluplné slová tak, aby som mu neublížila ešte viacej ako do teraz.
,,To je... v poriadku." Zamrmlal a privrel oči.
To nie je v poriadku! Kričalo moje svedomie. Zničila som ho. Zničila som všetko v čo veril.
,,Vlastne prišla som za tebou sa o tom porozprávať." Ticho som šepla a čakala na jeho reakciu.
Pootvoril očí a ja mohla vidieť ako sa mu lesklý.
,,Nefungovalo by to. Vzťah na diaľku..." rozprávala som a potom sa zasekla. Nahlas som sa nadýchla, aby som nabrala všetku odvahu, ktorú som mala a povedala mu to na rovinu. Žiadne omáčky. Len to ako to vnímam ja.
,,Necítim k tebe to, čo by som mala..." Horko-ťažko som so seba vydýchla. ,,Braydon, prepáč mi. Myslela som si, že áno, ale... nejde to. Ľúbim ťa, to áno, ale inak ako Dexa."
Braydon stisol sánkou, no nič na to nepovedal. Skľúčeným pohľadom sa na mňa pozeral a uvedomoval si, že toto je definitívny koniec.
Otočila som sa na odchod s tým, že to je všetko, čo som mu chcela povedať, lenže ma zachytila jeho ruka. Hlavu som otočila k nemu a trpezlivo čakala, aké sú jeho posledné slová.
,,Adley, vždy budeš v mojom srdci. Aj cez ten hnev a hnusnú bolesť, ktorú mám tiež tu." Chytil ma za ruku a spolu s tou mojou si priložil na hruď, kde mal srdce.
Stisla som oči, aby som zabránila slzám sa dostať von. Oči ma pekelne štípali, akoby mi dali poznať, ako som mu veľmi ublížila.
