†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

69. Prerieknutie

Nachádzali sme sa v nejakom lese. Úprimne absolútne netuším v akom. Odkedy sme sa nevrátili na Grimmauldové námestie, stále sme sa presúvali. Na žiadnom mieste sme nezostávali viac ako tri dni.

Horcrux, ktorý sme získali, sme sa snažili zničiť. No nič nezabralo. Chápem, moc špinavá mágia. Mohli sme čakať, že sa to tak ľahko zničiť nebude dať. Dalo sa to. Dalo, len mi sme zatiaľ nevedeli ako. Možno keby vedeli o mojom pôvode, že som vlastne Riddlová, mohli by si myslieť, žeby som automaticky mala vedieť, ako to zničiť. Lenže ja som nemala ani len potuchu, ako na to. Či na to treba nejakú špinavú mágiu, alebo nejakú zbraň špeciálnu, alebo čo. Nevedela som nič.

Stála som vonku pred stanom v jesennom a celkom chladnom prostredí. Pršalo, ale nevadilo mi to. Väčšina farebných listov mi už ležali pod nohami a teplé slnko už zapadlo pred časom. Len tak som tam stála, zabalená v svojom plášti s kapucňou na hlave, keďže mi naozaj bolo chladno. Nechala som chladný vietor, aby sa mi pohrával s vlasmi a šľahal ma do tváre, no nijak moc mi to neprekážalo. Stala som tam a snažila si utriediť svoje búrlivé myšlienky.

Koniec koncov, som svoje myšlienky neutriedila tak ako som chcela. Spustila som ruky a z hlavy si striasla kapucňu. Poobzerala som sa ešte raz po okolí a pomalým krokom som vošla dnu. Nejak som pred tým nevnímala hlasy, ktoré sa ozývali zo stanu a uvedomila som si to až keď som vošla dnu, kde sa začínala vrava.

„Len pokračujte. Nekazte si zábavu mojou maličkosťou," povedal Ron. Očividne si ani nevšimli že som vošla dnu.

„V čom je problém?" spýtal sa Harry. A ja som absolútne nechápala situáciu. Pozrela som smerom na stôl, kde ležala otvorená kniha, prišla bližšie a rýchlo si prečítala obsah strany. Aha. Pochopila som. Očividne došli na to, ako zničiť Horcruxy.

„Problém? Nie je tu žiaden problém," pokračoval Ronald. „Aspoň nie podľa teba."

„Dobre, tak to vysypem. Nečakajte odo mňa, že budem poskakovať po stane sem a tam len preto, lebo musíme nájsť ešte nejakú ďalšiu vec. Len ju pokojne pripíš do
zoznamu vecí, ktoré nevieš."

„Neviem?" opakoval Harry. „Ja neviem?"

„Viete, niežeby som si to tu neužíval," vykladal Ron, „ruku mám zmrzačenú, nemám čo jesť a každú noc mi mrzne zadok. Len som dúfal, že za tých niekoľko týždňov, čo sme pobehovali dookola, aspoň niečo dosiahneme," pokračoval a ja som začínala tušiť, že to ne smeruje k dobrému koncu.

„Ron," oslovila som ho potichu, no nevnímal. Alebo ma len jednoducho odignoroval.

„Myslel som, že vieš, do čoho ideš," povedal Harry.

„Áno, aj ja som si myslel, že to viem."

„Takže čo nespĺňa tvoje očakávania?" spýtal sa Harry. „Myslel si si, že
budeme bývať v päťhviezdičkových hoteloch? Že budeme nachádzať horcruxy každý druhý deň? Myslel si si, že do Vianoc budeš naspäť pri mamičke?"

„Mysleli sme, že vieš, čo robíš!" kričal Ron a vstal. „Mysleli sme, že ti Dumbledore povedal, čo máš robiť, mysleli sme že máš skutočný plán!"

„Ron!" skríkla po ňom tentokrát Lexi, ktorá sedela na posteli.

„Tak ma teda mrzí, že som ťa sklamal," odpovedal Harry
celkom pokojne. „Bol som úprimný od začiatku, povedal som vám všetko, čo mi povedal Dumbledore. A pre prípad, že si si nevšimol, jeden
horcrux sme našli."

„Áno a sme asi rovnako blízko k tomu, aby sme sa ho zbavili, ako blízko sme k nájdeniu ostatných - inými slovami, ani o kúsok bližšie."