Chlapec z rohu triedy //Yoonseok// (18+)

♥ 1. ♥

Hobi's POV:

Vstával som ako každé ráno do školy, ktorá ma nebavila. Ale aspoň trocha som sa tešil, lebo na zastávke ma čakali moji kamaráti Jimin a Jungkook. Majú také jedno tajomstvo, ktoré viem zo školy len ja. Jiminssie a Kookie sú pár. A už dlho. Vlastne od doby, čo ich poznám. 
Kráčal som so školskou kapsou na chrbte a premýšľal, čo dnes bude na obed. Dal by som si bulgogi. Ani neviem, ako som vyšiel spoza rohu na ulice, kde je zástavka. Jimin mi už nadšene mával, zatiaľ čo ho Jungkook držal za ruku a vyzeral, že ešte spí.

"Dobré ráno," vyškerený Jimin ma objal a ja som mu to opätoval.
"Aj tebe, Jiminssie."
Jimin sa zase presunul ku Kookiemu a stisol ho pevne: "Zlato, Hobi prišiel. Mohol by si mu aspoň povedať ahoj?"
"Ahoj," kukol na mňa Jungkook bez energie.
On neni taký normálne, ale ráno s ním vždy nie je reči. Za to Jiminssie je vždy plný energie už o piatej ráno, kedy má budík. Ja som rád, že viem vstať na siedmu. 
"Si naučený na dnešný test z matiky?" Jimin sa znova vyškeril. 
"Áno, veď vieš že ja sa vždy poctivo učím. To by si sa mal skôr svojho Jungkooka pýtať."
"Ja ho mám na háku," zívol Kookie, "matiku viem aj bez toho, aby som sa ju učil."
"Bože, chcem mať tvoj mozog," zaplakal Jimin a odul tie svoje bambuľaté líca. 
Boli zlatí spolu. Mne pri pohľade na to, ako Jimin dal pusu na líce Kookiemu tak pripadalo, že ja si nikdy nikoho nenájdem. Navyše...tiež som gay. A nie som pekný. Úsmev mám jak kôň a smejem sa ako debil. A ešte som v škole za šprta. Pritom mám horšie známky než Kim Namjoon. Premiant v triede. Ale s chalanmi sa s ním moc nebavíme. Alebo skôr ten sa s nikým nebaví, lebo nie sme chytrý dostatočne pre neho.

Autobus nás vyzdvihol a v ňom už Jungkookovci prestali sa muckať a mojkať, lebo tam boli už ľudia zo školy. Na ďalšej zástavke si k nám prisadol náš spolužiak Kim Taehyung. Bol v pohode, len na mňa moc šialený. A aj vandal. Hovorilo sa o ňom, že chodí po nociach a sprejuje. Ale na pokecanie bol v pohode. 
Autobus nás vyložil pred školou a ja som si povzdychol, že zas na neviem koľko ani hodín sa odtiaľto nepohnem. Ale čo už. Nič nenarobím. Všetcia štyria sme vošli do triedy a to už Tae hulákal na Jina a dosť značne sa zvítavali. Jungkook a Jimin sedeli na opačnej strane odo mňa. Ja som zamieril do rohu triedy, kde na mňa čakala vždy pekná a čistá lavica. Nemal som ju počmáranú, ako ten čo sedí v strednom rade v predposlednej lavici. 

Zadržal som dych, keď som šiel okolo neho.