Azyl ✔

18ǂ The Crowded Tavern and The Hollow Tavern

Media: Tobias Foster

The Crowded Tavern and The Hollow Tavern

„John?" zopakovala prekvapene Jessamine. William stojaci v dverách sa na neho pozeral ako na chodiaci zázrak.

„John?" spýtala sa tesne po nej i Mailys, ktorej to prišlo neskutočne vtipné. „Celé tie roky sa nechávaš oslovovať ako Nikto a my všetci pritom premýšľame, aké je tvoje skutočné meno. A ono to po celý ten čas bolo John! Čakala som... hm, čosi viac."

„Nenazval by som to skutočným menom," odvetil Nikto. Meno John dostal od Clifforda Fostera, ktorý bol ešte chlapcom keď sa ho ujala jeho rodina po tom, čo ho zachránili zo zasneženého lesa, kde ho našli sedieť pri horiacom dome. Meno John Foster ale nedostal od svojej matky, ktorá ten deň umrela a ani od otca, o ktorom nikto nikdy nepočul.

Preto ho používal len dokiaľ žil v Asterlingu a po svojom odchode sa ho vzdal a nechal ho v minulosti rovnako ako svoj predošlý život. Potom si zvolil iné meno – také, ktoré ho podľa neho vystihovalo úplne najviac.

„Oh, naozaj nie?" ozval sa Tobias, v ktorého hlase sa každým ďalším slovom hromadila zlosť. „Nebolo ti dosť dobré? Nebola ti naša rodina dosť dobrá?"

„Nebolo to moje meno, ale vaše," odpovedal mu čo najpokojnejšie. Vyzeralo to však tak, že Nikoho pokoj Tobiasa ešte viac rozpálil. „Nikdy som nebol skutočným Fosterom, a preto som si nemyslel, že to meno môžem naďalej nosiť. Nehovoriac o tom, že som ním nechcel nikoho ohroziť, keď vezmeme do úvahy, akou cestou som sa vybral. A vašu rodinu som si vždy cenil a vážil som si, čo ste pre mňa urobili."

„Je to divné, že?" Mailys sa otočila k Francisovi, ktorý si Nikoho premeriaval, akoby pred ním stál niekto úplne neznámy. „Nielenže má zrazu meno, ale aj minulosť. Akoby bol odrazu obyčajný človek ako my ostatní."

„Nemôžem uveriť, že zlodej menom Nikto je v skutočnosti dávno stratený John Foster. A že ma sprevádzal do Asterlingu," povedal zatajeným hlasom William a Nikto mal pocit, akoby na neho chlapec pozeral celý čas bez jediného žmurknutia.

„Stratený?" zvolal Tobias a takmer ho triaslo od zlosti. „Stratený?! Nie, nie! Vôbec! John sa nikdy nestratil. Odišiel pod rúškom noci bez toho, aby sa vôbec obťažoval rozlúčiť. Oh, nie. Vlastne nechal sprostý odkaz so slovom zbohom, takže predpokladám, že to je asi v poriadku, že?! Je to tak, Nikto?!"

„Ja som tušil, že dnešok bude zaujímavý, ale že až tak..." zahundral Hodinár a dianie sledoval akoby to bol nejaký zaujímavý zápas.

„Asi by sme mali odísť," ozvalo sa červenovlasé dievča, ktorému situácia nebola veľmi komfortná. Nikto z prítomných na jej návrh nereagoval. Všetci stáli ako prikovaní a sledovali Johna Fostera, čo odpovie Tobiasovi Fosterovi.

„Nie, nie je to v poriadku. Ale môj odchod bol pre rodinu Fosterovcov to najlepšie, čo som mohol urobiť. Bolo vám lepšie bezo mňa než so mnou. Bol som len všivavý chalanisko tmavej pleti, ktorý vám robil hanbu už len tým, že existoval a ktorý nebol ani dostatočne dobrý na to, aby ho chcela jeho biologická rodina. Šepkalo sa to po celom Asterlingu a niekedy sa ľudia ani neobťažovali stíšiť hlas. Ja som sa s takými rečami naučil žiť. Nevidel som však dôvod na to, aby ste im museli čeliť i vy."

„Našej rodine by si pomohol viac, keby si sa nesprával ako zbabelec," precedil pomedzi zuby Tobias a neprestával sa na neho mračiť. Jessamine po Nikoho slovách trochu pookriala, no tiež nevyzerala nadšene, že ho vidí.

„Obávam sa, že na túto rodinnú drámu nemáme veľmi čas," ozval sa Francis, ktorý prešiel okolo stola a pozeral sa na Solomona v bezvedomí. „Mohli by ste mi radšej vysvetliť, pán Foster, ako dlho je váš priateľ V'alakovým poslom?" prebodol Tobiasa pohľadom sivých očí.