Hockey sis (SK)

3.- Osudné korčuľovanie

Ani som si nestihla všimnúť koľko je hodín a Petra bola u nás. Hranie so šteniatkom berie cenné minúty života. Hneď vo dverách som ju pozdravila a objala. Nútila som ju rýchlo sa vyzuť.

Nepretrhla sa. To je ona. Stále ma plno času. Mohla som čakať, že sa bude podlizovať mojim rodičom. ♥ Veď koniec koncov je to Martinova frajerka. Mohla sa s nimi rozprávať jedno celé storočie ?! Musela som si ju odtiahnuť ku mne do izby. 

"Čo máš proti Popoluš.... jejooo a hento je tvoj darček ?" Ani nedopovedala, lebo k nej docupkalo moje šteniatko.

"No jo. Ale to mám od braška vieš. Dal mi psa. Tebe psa nedá, určite nie." Hovorila som povýšenecky a pritom sa rehotala. Povedala som jej, že mu treba ešte vymyslieť meno, a že mám nové korčule. "Zajtra ich bez pochýb idem vyskúšať na sídlisko." Spomenula som aj jej koníka, bola z toho vedľa, chudina. Ani som si to neuvedomila a mali sme zostavený program  na najbližšie dni.

"Takže, teraz zavoláme Maťovi.." 

"...potom pôjdeme k Mii, robí disko.." 

"... vyspíme sa z opice a pôjdeme na ľad..."

"a ku koňom"

 "a "ráno" si pozrieme hokej." 

Naše plány sú úžasné. "Počkaj, kde dám toho psa? Našim ho na krk nemôžem dať. Veď ho dajú ešte do útulku, šialenci." Polemizovala som. "Ježíšku, vykašli sa na Miu, ostaneme tu a budeme kecať." Súhlasila som.

----------------------------------------

Vianočný večer končil skypovaním s Martinom. Zapadá to do mojej obľúbenej činnosti. Neviem či bolo na úrovni to pobehovanie a promenádovanie sa hokejistov v pozadí. Tie osprostelé reči mal na svedomí určite časový posun. Petre som dovolila spať u nás bez toho, aby sa pýtala. Ráno som však ocka v byte už nenašla. Tak sme išli naplniť náš plán, aspoň časť a vybrali sa na korčuľovačku.

--------------------------------------

Bože, my sme riadne ťavy. Najlepší človek na svete je  moja Peťuška. Korčulovali sme sa štyri hodiny a ja som si odskákala. Moje nové korčule ma otlačili tak veľmi, že mi išla až krv. Keď ma Peťka horko-ťažko dotiahla domov, prvé čo som zakričala na celý byt bolo: "Invalid is coming home". Hneď prišla mama, zhrozila sa, samozrejme ja som ju ignorovala, lebo to robievam. Petru som poslala domov, pretože som umierala a moja chôdza bola....nevyjadrujem sa.

-------------------------------

27. december 01:00 hod. ráno a ktosi klope na dvere. Jasné, že Peťulka. Nechodilo sa mi o nič lepšie, no otvoriť som jej predsa musela. Do druhej rána sme si pripravovali jedlo k hokeju.  Mama už dávno spala, len my dve sme sedeli v obývačke, hlasitosť bola prirodzene naplno,  aby sme popri tom chrúmaní aj niečo počuli. Po prvej tretine sme prehrávali 3:0. Naši susedia bez pozerania vedeli ako zápas skončil a taktiež sme im obohatili slovnú zásobu. No nenadávaj na tých pásikavých kreténov, keď ti to srdce káže.