†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

75. Boj sa začína

Harry Potter sa rozbehol cez veľkú sieň, preč. V hrade zavládol zmätok a ľudia boli zrazu všade možne. Obliahla som sa a na rýchlo objala Lucy.

„Dávaj si pozor," povedala som a následne sa rozbehla za Harrym. Niečo mi hovorilo, že má namierené zlým smerom.

„Aj ty!" zakričala ešte za mnou. Obhliadla som sa, usmiala sa na ňu a ďalej dobehovala Harryho.

„Harry!" zakričala som, no nič. „Harry!" zopakovala som a trochu ho dobehla.

„Prepáč, ale teraz nemám čas," odpovedal mi.

„Ale tam, kam máš namierené nič nenájdeš! Iba stratíš čas." No toto znelo, akoby som vedela, kde to je. Ale neviem nič, rovnako ako aj ostatný.

„Porozprávame sa neskôr, Ely," povedal a rozbehol sa opäť očividne zlým smerom.

„HARRY POTTER POČÚVAJ MA UŽ LÁSKAVO!" zvrieskla som na plné hlasivky a až vtedy zastal.

„Pamätáš, čo vtedy povedala Lucy o diadéme?" spýtala som sa. „Nikto živý ho nevidel. Nič ti to nevraví? Musíš rozprávať s niekým, kto je už mŕtvy," povedala som. Následne ma upútalo okno, teda konkrétne to, čo bolo za ním. Hradom sa pretiahlo ochranné pole. Krvou mi prúdil adrenalín a pozerať sa na to k tomu ešte pridávalo.

„Pôsobivé, však? Kto vie, ako dlho to vydrží," predniesla som opäť a následne chytila Harryho a ťahala ho na miesto.

Došli sme. Mal sa porozprávať so Sivou dámou, inak povedané Helenou Bystrohlavovou. Mala som tušenie, že práve ona nám môže pomôcť.

„Nejdeš so mnou?" spýtal sa, keď som ostala stáť operná o stenu.

„Nie. Podľa mojích informácií, je dosť hanblivá. Mal by si s ňou hovoriť o samote."

„A nechceš sa s ňou porozprávať ty? Predsa len si-"

„Nie Harry," prerušila som ho. „Po prvé si viac empatický než ja. Po druhé takéto debaty mi moc nejdú a po tretie, ty si tu ten, ktorý Jeho musí doraziť. Choď už, nech nestrácame čas, ja ťa tu počkám." Harry prikývol a vydal sa za Sivou dámou. No a ja som osamela.

Povedala som, že ho tu počkám, tak ho tu počkám. Pozrela som von oknom. Táto noc bude naozaj nebezpečná. Áno to usudzujem z toho, čo som videla von oknom. Bolo to len otázkou času, kedy boj vypukne úplne. Mali sme ani nie pol hodinu hodinu. A to bolo sakramentský málo. Keď uplynie táto pol hodina, týmto hradom začnú lietať zaklínadla. Myslím. A hocikto môže prísť o život. Jasné, bála som sa o seba a o ľudí na ktorých mi záležalo, no adrenalín ma udržiaval nad vecou.

Niekto by povedal, že si z toho robím ľahkú hlavu. No nebola to pravda. Ako som už povedala, bála som sa. Nemám ani potuchu, kto sa kde nachádzal. Jedine som vedela, že Ron s Hermionou šli do tajomnej komnaty a Lexi šla pomôcť zabezpečiť hrad. O ostatných som nemala poňatia, kde kto bol. Je celkom veľká šanca, že počas tejto noci prídem o život. A znie to šialene, ale predvídala som túto skutočnosť. Už dávnejšie. Teda dosť dávnejšie, som napísala... No niečo ako list na rozlúčku. Tak nejak by sa to dalo povedať. Je to šialené viem ale myslela som na to. A uložila som ho na miesto tu v hrade. V mojej izbe. Do šuplíka. Musela som sa poistiť, aj keď hádam, že to nebude potrebné. Verím v to. Verím v to, že keď sa toto skončí tak ho roztrhám na márne kúsky a spálim ho. No, bola to moja poistka, keby náhodou. Viem je to šialené.

Pozrela som von oknom opäť. Bola akurát polnoc. Čo znamenalo len jendo. Boj sa začína. Sťažka som pregĺgla do ruky chytila svoj prútik. Pre istotu.