Sebastian Leclerc
Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje.
Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu.
Viera t...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
|28.08.2020-piatok|
Docestovali sme skoro ráno, presnejšie o pól siedmej , to nás však neospravedlňovalo a na okruh sme museli prísť na ôsmu ráno. Mali sme hodinu na to aby sme sa vybalili a docestovali na okruh. Tam nás čakal John, ktorý nás zobral cez všetkých novinárov až k nášmu boxu. Tam som sa zložila a vybrali sme sa do veľkej konferenčnej miestnosti, kde sa zišiel celý tím. Sadli sme si na svoje miesta, dali sme si slúchadlá a počúvali sme čo Mattia rozpráva. Zrekapitulovali sme si ako prebiehali posledné preteky. Všetky reči okolo dynamiky, aerodynamických veciach a iných pre mne neznámych vecí išli mimo mňa. Človek sa pri nich veľa naučí ale žeby som potrebovala také detaily to povedať nemôžem.
"Tak teraz vás čakajú rozhovory. Luna dnes budeš so Sebom chodiť ty. Na jeden rozhovor si vyhraďte čas maximálne 5 minút. Nie viac, odpovedať treba stručne. Ak sa budú pýtať na otázku, ktorá sa ti nebude pozdávať skoč reportérovi do reči a ukonči rozhovor. Zvládneš to a veríme ti."
"Ďakujem vám, nesklamem vás."prehovorím za celú poradu. Všetci sú nesmierne milí a podporia vás v každej situácií.
"Ďakujem vám za dnešnú poradu. O dvanástej začína prvý tréning. Poprosím aby ste sa dostavili do boxov o jedenástej."ukončí Mattia poradu. My sa hneď vyberieme za novinármi aby sme to mali čo najskôr z krku.
"Ak budeš chcieť vypadnúť skôr, daj pravú ruku za chrbát a prekríž ukazovák a prostredník."poviem mu naše znamenie, načo on prikývne. Popraví si šiltovku predtým ako vyjdeme z dverí von. Prejdeme ku prvým novinárom, kde sme sa dokopy zdržali 10 minút pri troch rozhovoroch. Všetko prebiehalo hladko, až kým sme nedošli k staršiemu pánovi. Už na pohľad vyzeral byť slizký ako had. Zo začiatku rozhovor prebiehal v poriadku, až kým nespomenul jednu vec.
"Váš ujo by nebol spokojný s výkonmi, ktoré prevádzate. Nebol ste náhodou na vine jeho úmrtia? Pokiaľ mám správne informácie deň pred jeho haváriou ste išli preteky a skončili ste na štvrtom mieste. Nebol na vás nahnevaný a tým pádom nebola to vaša vina? Nie je Jules mŕtvy kvôli vám?" už po druhej vete som chcela zakročiť načo ma Sebastian zastavil. Videla som ako zatína päste. Dýchal zhlboka a vedela som, že toto nedopadne dobre. Jeho ramená sa naddvíhali rýchlo a nepravidelne.
"Drž hubu! Neber si do svojej nevymáchanej papule Julesa!" hlas mal položený nízko. To znamenalo len jedno. Varoval ho. Pozeral na neho ako na korisť, na ktorú čo chvíľa skočí a zabije. Chytila som ho za ruku a postavila som sa pred neho.
"Vaše otázky sú priam neskutočne nezdvorilé. Ste jeden slizký had a Sebastian s vami už nikdy neuskutoční rozhovor, to si zapíšte za uši."
"Nepleť sa do rozhovoru" očami ma prebehol "ty decko. Nikto sa s tebou nerozpráva." práve v tento moment som vedela, že telo, ktoré som mala za mnou sa naplo. Ani som sa na neho nemusela pozerať a vedela som, že sa pozeral vraždiacim pohľadom na pána predo mnou.
