Sebastian Leclerc
Láska k môjmu závodnému autu bola vždy silná. Okrem rodiny to bolo jediné čo som miloval. Nebezpečie, ktoré z tohto stroja vyžaruje ma priam priťahuje.
Strach nepociťujem. Na trati som ochotný nechať život aj svoju dušu.
Viera t...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
|03.09.2020-štvrtok|
Celý týždeň sme boli v Anglicku, kde mi Lewis pripravil bohatý program. Chodili sme na výlety, prechádzky ba dokonca som sa zoznámila s jeho otcom a jeho nevlastnou matkou. Na mojej hotelovej izbe som viac nebola sama. Robil mi spoločnosť on a Roscoe. Dni strávené v jeho spoločnosti rýchlo utekali. Môj spoločný čas so Sebom už nebol taký veľký. Počas dňa sme si vždy našli k sebe cestu a čas sa porozprávať.
Je pól desiatej večer, všetci traja ležíme na posteli a pozeráme film, ktorý pre dnes vyberal Lewis. Nie je časté, že by sa hrnul do výberu filmu. Svoju hlavu som mu položila na hrudník, nohu som si prehodila cez jeho, rukou som ho pohladila po hrudi. Pohodlne som si ľahla a pozerala som film. Netrvalo dlho a jeho ruky sa obtočili okolo môjho tela. Príjemne ma hladil po chrbte načo som ja zatvorila oči.
"Ak budeš pokračovať zachviľu zaspím" zamrmlem.
"Spi zlato." do vlasov mi vtisol bozk a hladiť ma neprestával. Ako som ho aj varovala tak sa aj stalo. Po pár minútach ako ma hladil som zaspala.
Z pokojného spánku ma vytrhlo búchanie na dvere. Chcela som to nechať tak, predsa ten človek by zistil, že to nie je izba, ktorú hľadá. Nechať tak som to nemohla, keďže za spoza dverí ozval mne známi hlas.
"Otvor dvere Luuuu.!!!"v tom momente, keď som počula jeho hlas som sa posadila a po spánku nebola už ani spomienka. Vedľa mňa sa ozvalo nespokojné mrnčanie.
"Zlato..poď naspäť do postele. Je to len nejaký opilý človek."svojou rukou sa ma snažil nahmatať.
"Nie je to opilý človek. Je to Seb!!" vyliezla som z postele a na nočnú košieľku som si dala saténový župan.
"Aj on by počkal do rána."jeho hlas sa mi pomaly strácal, keďže moje kroky smerovali ku dverám. Otvorila som dvere a prekvapene som sa pozerala na Seba. Bol celý mokrý, jeho oblečenie sa na neho lepilo.
"Čo sa ti stalo? Hovor so mnou..čo sa stalo??"podišla som ku nemu, očami som ho kontrolovala či je v poriadku. Chytila som ho za ruky a stisla som mu ich.
"poď ideme k tebe do izby. Povieš mi čo sa stalo, najprv ťa zakryjeme do deky a prezlečieš sa do suchého."na moje slová iba prikývol. Jeho dych bol stále zrýchlený a nepravidelný. Jeho dvere od izby bol otvorené dokorán. Vošli sme dnu, ja som ich zatvorila, vzala som deku z gauča a zabalila som ho do nej. Medzitým čo si on sadol na gauč ja som mu našla suché veci, ktoré som mu podala a kým sa prezliekal som ho čakala v spálni.
Nevedela som čo mám čakať. V hlave mi behali myšlienky na to čo sa mohlo stať. Bála som sa o neho, ešte by sa nestalo, že by sa zobudil takto neskoro ráno. Viac ma zaujímalo prečo bol celý mokrý a studený.
"Prepáč, že som ťa zobudil."z myšlienok ma vytrhol jeho hlas.
"Nie neospravedlňuj sa, som rada, že si išiel za mnou. Len mi prosím povedz čo sa stalo."
