†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

77. Spomienky

* * *

Ako náhle som oči otvorila videla som samu seba. Pozerala som sa na svoje vlastné telo, ktoré ležalo v Dracovej náručí, ktorý ako som videla nechcel uveriť v ten fakt, že práve ja som ho, ich opustila. Ani ja som tomu nechcela veriť. Len tak som odišla preč.

Videla som Lucy, ktorá stála hneď vedľa môjho tela a z očí jej tielky slzy, rovnako ako aj ostatným, ktorý boli v ten moment pri mne.

Bolo mi to ľúto. Strašne. Opustila som ich. Iba tak. Chytila som Draca za ruku a pohladil ho po mokrom líci aj keď som vedela, že to už nemôže cítiť.

Stála som vedľa a pozerala sa na seba a na ostatných. Síce bol Voldemort mŕtvy, no bola som aj ja. Aspoň, že oni si užijú lepší život. Pocítila som dotyk na svojom ramene, čo som sa zľakla, pretože som nevedela, že je to možné, a že niekto tam je. Otočila som sa za seba a tam stála žena. Žena, ktorá sa až nebezpečne podobala na mňa. Bola pomerne mladá, malá, bielovlása, zelenooká, pekná... Podľa toho, že vyzerala takmer rovnako ako ja, no bola o niečo staršia som usúdila, že by to mohla byť moja biologická mama.

„Ma.. Mama?” zarazene som sa opýtala, no asi to vyznelo hlúpo. Usmiala sa, rovnakým štýlom ako som sa usmievala ja a prikývla. Ihneď som ju objala.

„Takže... Ja som teraz... Mŕtva?” spýtala som sa opäť.

„Nie. Ešte nie.”

„Ešte? Ako to? Akosi nerozumiem.” Zažmurkala som a snažila sa to pochopiť.

„Vidíš svoj prútik?” spýtala sa ma a ja som jej nemo prikývla. „A pamätáš si, čo ti povedal pán Ollivander, keď si si prútik kupovala?” Ach, to nemohla vravieť na rovinu?

„A-Áno. Vraj zo mňa bude mocná čarodejnica, a že môj prútik mi bude dodávať siliu, no len, keď ho budem mať pri sebe...”

„Presne tak. Medzi tým, ako si dneska bojovala a tebe ubúdala sila a energia, práve tvoj prútik zabezpečil to, aby ti dodával silu a aby si neskolabovala.”

„Áno, na to som prišla. Ale ako to súvisí s tým, že EŠTE nie som mŕtva, keď mám byť mŕtva? Prepáč, ale stále nerozumiem, na také veci moc mozog nemám.”

„Ach,” povzdychla si. „Na prútiku máš po latinsky napísané 'Až do konca boja'. A taktiež ti dodáva potrebnú silu. Teba zasiahla kliatba, ktorá zapríčini smrť. Nie okamžitú ako Avada Kedavra, ale pomalú. Keby si nebola na toľko vyčerpaná, teraz by si možno ešte stála na nohách, a keby sa v čas zohnal odborník, kliatbu by dokázal zrušiť...”

„A keby ho zohnali teraz? Dokázal by kliatbu zrušiť a ja by som mohla opäť žiť?”

„Obávam sa zlatko, že nie. Keďže si bola príliš vyčerpaná tak kliatba na teba pôsobila silnejšie ako na normálneho človeka a tým pádom si mala umrieť skôr.”

„No a kvôli čomu to ešte nie som mŕtva? A čo je vlastne teda so mnou, keď nie ešte nie som mŕtva?”

„To práve kvôli tvojmu prútiku. Ten ťa udržuje pri živote a práve ten ti nedovolí umrieť. Akoby cítil, že si ešte mladá, a že si máš ešte užívať život. Si akokeby v kóme. No nie tak úplne, pretože máš byť mŕtva. No nepotrvá to večne samozrejme. Keď sa im podarí zistiť to, že nie si úplne mŕtva a prídu na to, ako ťa dostať naspäť a budú s tým súhlasiť, tak...”