Busan bolo temné mesto plné zločinu, hrozných ľudí a násilia. Hocikto by tam nevydržal dlho, no keď som začal pracovať ako strážnik, netušil som, čo ma čaká. Viete, Namjoon bol môj prvý parťák keď som začal pracovať u polície. Na moju úplne prvú službu nás pridelili do Busanu. Úloha bola ľahká - chytiť výtržníka, ktorý robil problémy na ulici, odviesť ho na hlavnú policajnú stanicu a urobiť papierovačky. Ten človek však nebol len obyčajný výtržník, čo by rozbíjal vyklady alebo niečo podobné.
Bol to ďaleko horší prípad a Namjoon to už vedel.
Doteraz si pamätám, ako sme sa stretli. Prišiel som ako úplný nováčik. On najprv nebol úplne nadšený, že ma k nemu pridelili, nejako to časom prekusol. Zo začiatku som mal voči nemu určitý rešpekt. Nakoniec som pochopil, že aj on je len veľmi citlivý človek a takí sme všetci.
Netrvalo dlho a rovnako ako rýchlo som sa ja jemu otvoril, otvoril sa aj on mne. S jeho priateľstvom prišli aj prípady, s ktorými sa mi nezveroval. Mal podozrenie na určité skupiny ľudí, ktoré praktikujú zločiny dookola. Zjednoduším to - gangy. Presnejšie, dva. Dva gangy brázdili ulicami nášho mestečka, podľa mňa o dva viac ako by ich malo byť. Namjoon sa taktiež podelil s jeho frustráciou, keďže tam neboli len pár dní, no roky. Nevedel ich dolapiť. Vždy sa zo všetkých prípadov nejakým spôsobom vyvliekli, či už útekom alebo kauciou.
Ukázal mi ich zložky. Pamätám si o nich všetko. Predsa len, bola to moja vášeň od prvej sekundy.
Gang číslo jeden sa skladal z dvoch členov. Nikdy by som nepovedal, že gang môže mať len dvoch členov a stále môže byť tak neskutočne vplyvný. Hovorili si Bratia - Park Jimin a Kim Taehyung. V podstate to bratia neboli, mali len rovnakého otca, za jeho čias najvplyvnejšieho človeka v Busane. Táto rodina už odvtedy, čo si snáď pamätám, žili len zo strachu ľudí, a toho istého remesla sa držali aj naši Bratia. Nočné naháňačky v autách, rozbíjanie výkladov, zapaľovanie výbušnín v nočných hodinách. Ich najväčším triumfom boli však ich lúpeže. Nemali problém vykradnúť dom a ani banka im nerobila problém, keďže mali konexie všade po svete. Bola to ich zábavná aktivita a nikto ich nedokázal dolapiť.
Namjoon sa o to aj dlhé roky snažil. Čo mi však poradil bolo to, že pri takýchto prípadoch je najlepšie mať niekoho aj tam vonku. Tej rady sa držal aj on, držal sa jej pevne a niekedy to bola jeho poistka, že nie úplne všetko spadne do zabudnutia.
V meste vládol ešte jeden "gang", takzvané Busanské Trio. Naopak od Bratov, táto skupina nenaháňala strach v uliciach mesta, ale naopak, zločin sa tiahol cez najodľahlejšie uličky vnútri budov a monitorov počítačov.
Hlavný člen, Kim Seokjin, je vlastník pobočiek najslávnejších kasín na celom svete. Hovorí sa, že podvody s peniazmi robil už ako trojročný. Taktiež bol SeokJin aj naša tajná spojka a Namjoonov dlhoročný priateľ. Nikto nevedel o ich vzťahu medzi sebou. Boli sme to len my traja.
Potom tu bol najväčší drogový díler v celom meste. Môj názor je taký, že v každom meste sa vždy nájde aspoň jeden takýto "predavač". V Busane ním bol Jung Hoseok. On nebol len taký obyčajný producent návykových látok. Vedel zohnať úplne všetko- telefóny, sfalšované pasy, doklady.
Mal vo všetkom prehľad. Niekedy sa mu dalo až závidieť, ako jednoducho vidí svet. Bol stále pozitívne naladený a nič mu nedokázalo pokaziť deň. Jeho prezývka v uliciach bola "Hobi", všetci mu tak hovorili. Kohokoľvek sme sa spýtali, bol to Hobi, žiaden Jung Hoseok. Pre nás však ostáva v katastroch jeho vlastné meno bez nulového prikrášlenia. Pre políciu bol takmer stratený prípad, doslovne, pretože do pol hodiny od zadržania za neho vždy niekto zaplatil kauciu, ktorá bola ledva vypísaná. Každý raz to bol niekto úplne iný a to nám dosť povedalo o tom, že koľko ľudí pozná.
Posledný člen tohto gangu bol muž, Min Yoongi, ktorého tvár som nikdy nevidel. Vlastne, nikto okrem jeho samého nevidel jeho tvár. Jin nám raz tvrdil, že on vie, ako vyzerá, ale ani ja ani Namjoon sme mu neverili. Tento Min Yoongi bol najlepší hacker v celej Južnej Kórei, ak nie na celom svete. Vedel sa nabúrať do každého systému a to Jin miloval. Najviac samozrejme miloval svoje peniaze, no musel ich aj nejakým spôsobom získavať. Jediný spôsob bol Yoongi. O ich podvodoch s bankovými prevodmi vedel len Namjoon. Mali dohodu. Jin bude Namjoonove oči a uši a Namjoon ho za to nikdy neudá.
Naša misia v ten deň začala tým, že sme vyzdvihli Seokjina pri jeho pobočke kasína v meste. Potupne som musel ako malé dieťa sedieť vzadu, keďže ich vzťah bol pre mňa viac ako záhadný. Keď sme dorazili na miesto činu, hneď sme vedeli, koho to bola práca. Doteraz si pamätám Namjoonov výraz na tvári, keď sa obzrel za seba a pohľad uprel na moju osobu. Vyzeral byť naštvaný a zúfalý. Boli to Bratia.
Okná v celej ulici boli porozbíjané, všade bol cítiť pušný prach a spálené gumy. Na jednom z obchodov bol napísaný odkaz: "Stretneme sa za hodinu na konci mesta". Môj partner hneď vedel, na koho je ten odkaz mierený. Sadli sme si do auta a Seokjin zavelil, že budeme potrebovať posily. Preto zavolal Hoseokovi, a povedal mu, že prídeme po neho. Pokúšal sa volať aj Yoongimu, ten mu však nedvíhal. Dosť ho to vytočilo.
Skládka na konci Busanu sa mi postupne približovala k dohľadu. Čakali už tam.
Sedeli v dvoch odlišných autách, Kim Taehyung v čiernom mohutnom, s nahlas pustenou hudbou a Park Jimin v nízkom, za to rýchlom a obratnom aute. Netrvalo dlho a všimol som si, že vedľa jedného z bratov sedí ešte jeden muž. Seokjin neveriacky vyšiel z auta. Doteraz si pamätám jeho výraz a to, akým tónom povedal jeho meno.
,,Min Yoongi? Čo to má znamenať?!"
Takže nakoniec neklamal. Presne vedel, ako vyzerá. Z čierneho auta vyšiel Taehyung, celé ruky mal pokryté krvou. Bola to ale jeho krv, muselo to byť z toho rozbitého výkladu. S veľkým rehotom a so slzami v očiach namieril na Seokjina svoju zbraň. Bol to čistý blázon. Hoseok vybehol z miesta vedľa mňa a začal kričať, nech okamžite položí zbraň. Na nesúhlas, Taehyung dvakrát vystrelil do vzduchu. Netrvalo dlho a Jimin tak isto vyšiel z auta a vysvetlil všetkým, čo sa tu vlastne deje. Povedal: ,,Seokjin nás okradol o niekoľko miliónov a mysel si, že mu to prejde! Vieme o tebe všetko, Seokjin, a dnes to s tebou skoncujeme".
Dávalo to celé zmysel. Po prvé, Yoongimu ponúkli Bratia vyšší podiel peňazí ako mu dával Jin. A po druhé, chceli sa zbaviť konkurencie. Na Jiminove vyhrážky môj pracovný partner Namjoon vyletel z auta a namieril svoju služobnú zbraň smerom k Taehyungovi. ,,To vážne? Ty si si sem zavolal polišov? Už to teda skončime!" zahrešil Taehyung a rovnako na oponenta namieril svojou zbraňou.
Nevedel som ako, ale začala sa prestrelka. Na chvíľu som stuhol, bál som sa toho, čo sa tam vonku dialo. Celý život som si myslel, že na polícii budem maximálne chytať grázlov, ktorý ničia budovy svojimi grafitami. Zrazu som sa ocitol v prestrelke.
Obliekol som si nepriestrelnú vestu a v sprievode výstreľov som vyskočil z auta so zbraňou.
,,Jungkook! Choď naspäť do auta a ohlás to!" zavelil mi vtedy Namjoon, kiežby som ho počúval. Seokjin sa schovával za autom, snažil sa vyprostiť sa z tejto situácie. Kričal na Namjoona, vykrikoval, že chce zbraň a spolu ich porazia, raz a navždy. Namjoon ho nepočul, bol príliš sústredený na svojich oponentov, snažil sa streliť na čokoľvek, čo sa pohlo.
Seokjin to nenechal tak a pribehol k Namjoonovi, snažiac sa vyprostiť jeho revolver z opasku.
,,Seokjin, nie!" zakričal Namjoon, rukou ho sotil za neho. V tú chvíľu vyšiel už len jeden výstrel.
,,Dostal som ho!" zakričal Taehyung spoza jeho auta. Nemal pravdu. Nedostal jeho, dostal niekoho iného, presne toho, kto si do svojej služby dnes nezobral nepriestrelnú vestu.
Namjoon sa chytil za hruď, na prstoch mu ostávalo veľa tmavočervenej krvi. Pomaly sa zosunul Seokjinovi k nohám, ten sa ho snažil skriesiť tým, že ho staval na nohy. Môjmu parťákovi však nohy už dávno vypovedali.
,,Namjoon," zahabkal Seokjin, s prosiacim pohľadom hypnotizoval Hoseoka. Medzi týmto Bratia ušli aj s Yoongim, spokojný s dnešnou akciou a s jej výsledkom, aj keď to znamenalo smrť. Vedel som, že Yoongi osobne nikdy nikoho nezabil a potajme som dúfal, že sa ho to aspoň trochu dotklo. Márne. V spätnom zrkadle sa odrážal len jeho euforický úsmev. Obrátil som svoju pozornosť na Hoseoka, Seokjina a môjho partnera.
,,Pomôž, zavolaj záchranku, prosím Hobi," oslovil ho Seokjin prezývkou, s úmyslom, že ho obmäkčí, no ten mal akoby vyrazený dych. Pomaly spätkoval, prebehol celé auto dokola a nasadol. Utiekol, zo strachu.
,,Volám záchranku," zazmätkoval som, aj keď som dobre takéto rany poznal. Keď tečie tmavá až čierna krv, už mu niet pomoci. Namjoon nič za celý čas nepovedal, akoby potichu čakal na svoj osud. Bol úplne pokojný.
,,Namjoon, buď pri mne, prosím," hrnuli sa Seokjinovi slzy do očí. Operátor mi hneď zdvihol a ja som mu začal popisovať situáciu. Naliehal som na nich, a ako idiot som zložil telefón prvý. Podišiel som k nim dvom, kľakol si a snažil sa tlačiť na Namjoonovu ranu. Z nejakého dôvodu to Jin nerobil, ale šok z toho, že mu umiera dlhoročný priateľ som mu nezazlieval. Pritláčal som svoje dlane na kaluže krvi, ktoré sa tvorili Namjoonovi na jeho uniforme, zväčšovali sa a vylievali sa pod nás. Krv bola všade. Aj malé dieťa by vedelo, že Namjoon odchádza.
,,Kedy prídu?" bezhlasne sa spýtal Jin, ktorý pevne zovieral Namjoona. Možno mal pocit, že to ho skôr udrží medzi živými. Ja som len pootočil hlavou na znak toho, že nikto už nepríde včas.
Toho dňa zomrel najlepší policajt, akého kedy Busan mal. Bol dobrý v službe ako aj mimo služby. Bol priateľom, partnerom, a aj nepriateľom.
Dňa 18.10. 2020 sme získali výpoveď poručíka Jeona Jungkooka z tragickej smrti kapitána Kim Namjoona pri prestrelke. Prípad bude prešetrovaný, ako podozrivý však jeho partner zostáva.
Tri mesiace od otvorenia prípadu sme stále nevedeli nájsť Kim Namjoonovho dlhodobého priateľa a majiteľa kasína, Kim Seokjina, ktorý nám po dlhé roky dodával informácie na určitú kriminálnu skupinu, ktorá sa vyskytuje v našom meste.
Prípad zostáva otvorený.
