V jednom letnom období som bola s priateľmi na výlete životom, kde som objavila prekrásne miesto. To miesto bolo nádherne, tam keď sa vrátim budem spomínať na časy keď som bola slobodná a mohla robiť čokoľvek. Keď sa tam raz vyberiem pozrieť znova budem sa usmievať na ten deň sa nedá zabudnúť, spoznala som ľudí, ktorí žili iné životy než ja a boli šťastný. Sedeli sme na tráve a pozorovali okolitú krajinu. Prechádzali sme sa okolo jazera, to jazero sa podobalo na oko, v mysli som si pomyslela koľko duši toto jazero muselo vidieť?
To jazero malo svoje čaro. Presedela by som tam niekoľko hodín a vedela by som si stále spievať. Aj keď to čo som zažila s nimi už nezažijem, ale budem v myšlienkach spomínať na ten deň, keď tam má prvý krát zobrali. Keď sa tam raz pôjdem pozrieť viem že, tam nájdem pokoj, pretože budem priamo na tom mieste a šťastná ako nikdy predtým. Stála som na brehu a pozorovala tu krajinu a videla som niečo tak neskutočné krásne a vedela som že som doma. Toto miesto bude navždy mojim domovom. Každá moja myšlienka a každá moja reč skončí na tomto mieste a rada sa tam vrátim opäť.
YOU ARE READING
Spomienka
PoetryČakala som na prahu dverí a rozmýšľala som nad osudom ľudí. Existuju ľudia ktorí, stále čakajú na pravú lásku a potom sú tu ľudia ktorý prestali veriť čaro lásky. Je laská taká ako kedysi ?
