†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

78. Živá-Mŕtva

„El! El!" volal na ňu Draco, pričom ju stále držal v náručí a po lícach mu stekali horúce slzy. Volal na ňu, triasol s ňou, no to mu už nemohlo pomôcť. Jeho bielovláska bola mŕtva. Umrela mu priamo v náručí, no aj tak mala na perách svoj typický sladký úsmev. Necítil nič, okrem vnútornej bolesti. Ten žiaľ a smútok prevyšoval nad všetkými ostatnými emóciami. Nedokázal sa tešiť z toho, že Voldemort je preč, keď prišiel o ňu.

Nie jediný za ňou smútil. Všetci, ktorý tam boli a Elyu mali radi, tak slzy mali aspoň na krajíčku. Pokiaľ ich nepustili von. No predsa nie každý bol empatický. Veľké množstvo ľudí v hrade na ňu zmenilo názor, hneď ako sa pravda o jej právom pôvode dostala na povrch. Dcéra Lorda Voldemorta. Kto by už len mal za potreby sa s ňou rozprávať? Možno mali z nej strach. Možno ju začali nenávidieť. No stále mala ľudí, ktorý ju milovali.

Bola mŕtva.

Táto myšlienka spaľovala Draca z vnútra. Ako sa to mohlo stať? Vždy bola predsa mocná. Ani jeden boj nikdy neprehrala, bola v nich totiž dokonalá. Bola mocná a nidky sa nevzdávala, tak ako je možné, že teraz mu mŕtva leží v náručí?

Bola mŕtva.

Každý si to uvedomoval, no nikto nedokázal uveriť v ten fakt, že práve ona tu nehybne leží. Vzdala sa? Naozaj sa vzdala, tak tesne pred koncom?

Nikto nedokázal opísať tú bolesť, ktorá v tých ľuďoch prúdila. Na to boli slová prikrátke.

Lucy, ktorá stála za Dracom sa hodila okolo krku Kiare, ktorá stála hneď vedľa nej. Zvlykala jej na ramene. Nedokázala zniesť ten pohľad. Pohľad na mŕtvu najlepšiu priateľku. Veď predsa, kto by aj zniesol?

Draco si ju tisol k sebe a potichu zvlykal nad jej bezvládnym telom. Kvapôčky sĺz z jeho brady kvapkali priamo na jej hruď. Plakal a zvlykal ako malé dieťa no jemu to bolo jedno. Bolo mu jedno, že sa to ozývalo. Bolo mu to sakramentsky jedno, pretože stratil ju.

Bola preč. Bola mŕtva.

Uvedomoval si to. Uvedomoval si to až príliš a práve preto nechcel uveriť v ten fakt. Nemohol nič robiť. Nemohol urobiť nič, len smútiť za jej šialenou, vtipnou občas mrzutou, egoistickou, milujúcou, ukecanou povahou.

Umrela. Umrela mu priamo pred očami na rukách.

„El, El no ták.... Láska... Preber sa....Pro-Prosím." Zvlykal nad ňou. Stále mal istú nádej. Malú, ale aj to sa počíta.

Umrela. Umrela. Bola mŕtva. Mŕtva, mŕtva, mŕtva!

Bola tak blízko. Tak blízko svojho vysnívanéhi života. Života bez hrozby. Kľudného života. Šťastného života. No plány prekazila jedna obyčajná kliatba. Kliatba, ktorá mnoho zmenila.

Je mŕtva.

Draco si nedokázal predstaviť, žeby mal žiť bez nej. Bez jej prítomnosti. Bez jej lásky. Bez jej smiechu. Bez nej celej. Nedalo sa to zniesť. Bolesť, ktorá nie a nie ustúpiť. Uväznila sa vnútri, každého, ktorému na nej záležalo.

Bola preč. Na lepšiom mieste.

Možno to tak malo byť. Možno to tak osud chcel. Možno to bolo tak predurčené. Možno mala zomrieť. Možno práve tým zachránila niekomu život. No čo z toho, keď ju nemohol mať pri sebe on?

Už sa nevráti. Je preč. Navždy.

Nevráti sa. Osud tých dvoch vzájomne zamilovaných ľudí od seba oddelil.

Nevráti sa.

Vedel to.

„Draco, Vezmi ju do vnútra." Zjavila sa zo zadu pani Malfoyová a objala svojho syna okolo pliec. „Zober ju dovnútra," šepla napokon ešte raz.

Draco sa pozrel, cez slzy na svoju matku, aj keď netušil odkiaľ sa tu vzala a potom zastrčil, Elyin prútik ktorý ležal vedľa nej na zemi za jej opasok a vzal do rúk telo jeho bezvládnej frajerky a začal s ňou kráčať do veľkej siene.

Ďalšia kvapka slzy dopadla na jej hruď. Síce bola celá doráňaná, doškriabaná no i cez to bola stále nádherná. Taká krásna. Taká nežná. Stále vyzerala ako princezná. Aspoň v Dracovich očiach. Nádherná princezná. Princezná smrti.

Niekto vyčaroval malý čierny podstavec, na ktorý ju vo veľkej sieni položil. Zotrel si slzy z tváre a naďalej sa na ňu pozeral. Lucy sa postavila vedľa neho a objala ho. Potreboval objatie. Obidvaja ho potrebovali. Lexi niekam narýchlo odišla a Kiara stála oproti.

Vojna sa skončila. Žiaden smrťožrút sa v hrade už nenachádzal. Dokonca ten, čo zapríčinil smrť bielovlasej dievčiny, skončil mŕtvy tiež.

Aj Narcissa prišla k nim. Chvíľu myhala pohľadom z Elyi na jej smútiacého syna a Lucy a zas naspäť, až jej to nedalo a vytiahla svoj prútik.

Vytiahla svoj prútik, kľakla si k podstavcu, kde ležalo spomínané bielovlasé dievča a začala prechádzať prutíkom nad jej telom, pričom si niečo potichu mrmlala.

„Mama, čo robíš?" spýtal sa Draco s roztraseným hlasom svojej matky.

„Diagnostikcké zaklínadlo," povedala Narcissa jednoducho. Kiara s Lucy si vymenili nechápave pohľady.

„Mama, na čo prosím ťa?! Nevidíš, že je..." začal Draco vravieť opäť no zastavil sa. Nechcel to vysloviť. „...že je mŕtva?!"

„Draco, ja si to uvedomujem. Len mi príde nereálne, žeby práve ona sa tak ľahko vzdala," povedala svoje úvahy Narcissa. „Jednoducho sa chcem presvedčiť..... Nejde ani o to, žeby mi na tom dievčati extrémne záležalo, ale o teba."

„Mama, prestaň prosím ťa! Fakt." Narcissa svojho syna nepočúvala a pokračovala v tom, čo začala. Prechádzala svojím prútikom tesne nad telom bielovlásky a potichu vyslovovala zaklínadlo. Zaklínadlo, ktoré ukáže pravdu.

Po niečo vyše dvoch minút sa pani Malfoyová postavila a ešte hodnú chvíľu pozerala na Elyine telo so zvláštnym a zamysleným pohľadom.

„Čo? Zistili ste niečo?" spýtala sa pomerne kľudne Lucy a zapichla svoj pohľad do Narcissi.

„Ja.... Ja to nechápem," odvetila zmätene Dracova matka. Všetci štyria čo tam boli, kedže Lexi sa vrátila a momentálne stála vedľa Kiari pozreli na Narissu nechápavo a tak im to stručne vysvetlila. „Ona... Ona nie je mrtvá!"

„Prosím?!" Vyhŕkli všetci štyria naraz.

„Nie je mŕtva," zopakovala to. „Nie je mŕtva, no nie je ani úplne živá. Akoby... Akoby ju tu niečo držalo a nedovolilo jej to odísť. Podľa lekárskeho a aj normálneho a racionálneho hľadiska je mŕtva. No niečo ju tu musí držať...." vysvetľovala ďalej. „.......je akoby na hranici medzi životom a smrťou. Nedokážem to vysvetliť. Oficiálne mŕtva je, ale zároveň nie je. Nerozumiem tomu, ako je to možné..."

„Je možné, žeby sa mohla prebrať?" Opýtala sa tento raz Kiara.

„Neviem. Bola to kliatba, takže keby sme nechali zavolať odborníka na kliatby, kliatborušiteľa, možno by s tým vedel niečo urobiť..." Draco matku už ďalej nepočúval. Nebola mŕtva, hoc jej srdce nebilo a ani nedýchala, čo nedávalo zmysel, aby jej srdce nebilo a pritom nebola mŕtva. Šanca, žeby sa mohla prebrať bola naozaj malinká. Potrebovali zázrak. A v ten zázrak sa rozhodol Draco veriť. Hoc to bolo takmer nemožné.

„Zoženieme odborníka. Najlepšieho v Británii," povedal a upútal svoju pozornosť na jeho vyvolenú, ktorá ho nechala v tomto svete samého. Pohladil ju po bledom líci, z ktorého sa pomaly vytrácala farba a život. Bolelo ho to. Bolelo ho to strašne moc ju takto vidieť, no myšlienka, že je istá možnosť, že ju bude mať pri sebe ho ako tak udržiavala pri rozume. No tiež tu bola aj tá druhá možnosť. Možnosť, že sa jeho šialená bielovláska nikdy nepreberie. No na to nesmel myslieť. Nikto z nich.

Nebola mŕtva.

Nebola mŕtva. Istým spôsobom stále žila.

Niečo ju tu držalo.

Nebola mŕtva.

_______________________________________
Dajte vedieť názor. Ďakujem. <3
-Vaša autorka, ktorá je strašne unavená xd
_______________________________________