†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

79. Rozlúčkový list

Pri Elyi (ktorá ležala bez akýchkoľvek známok života na jednej z postelí v ošetrovni, ktorá bola ako jedna z mála miest v hrade nepoškodená), sa prestieradlo minimálne päť kliatborušiťeľov a liečiteľov. No každý jeden povedal v podstate to isté.

„Nemôžem s tým urobiť nič. Tu slečna je v stave, kedy podľa rozumného hľadiska mala byť mŕtva no nejakým zázrakom nie je. Osobne si myslím, že keby nebola takto neuveriteľne slabá, mohol by som niečo spraviť, no takto..... Obávam sa, že keby som sa o niečo pokúsil, ihneď by ju to zabilo. Nemôžem s tým spraviť nič... Je mi to naozaj ľúto." povedal v poradí už siedmy kliatborušiteľ a vyrovnal sa. Rýchlo preletel pohľadom po každom, kto sa v miestnosti nachádzal a pobral sa na odchod.

„Môžete už konečne povedať niečo nové, niečo čo sme už nepočuli aspoň šesťkrát?!" vyletel po ňom Draco podráždene.

„Je mi to naozaj ľúto," zopakoval muž. „Ja vám už nemôžem nijak pomôcť. Budete asi musieť nájsť iný spôsob. Kliatborušiteľstvo vám v tomto asi nemôže pomôcť," s týmito slovami sa muž vzal na odchod a opustil hrad.

„Draco," oslovila chlapca jeho matka nežným hlasom, ktorý nebolo bežné počuť. „Nájdeme cestu ako ju priviesť späť," upokojovala Narcissa svojo syna. Draco jej na to nepovedal nič a klesol na stoličku vedľa posteli, na ktorej Elya ležala. Prisunul sa bližšie a vzal do svojej dlane tú malú, bledú, ľadovú ruku jeho dievčiny.

„Choď si oddýchnuť," opäť sa Narcissa prihovorila k svojmu synovi. „Si tu celé hodiny. Pochybujem, že si za celé tie tri dni spal viac ako dve hodiny, podľa toho ako vyzeráš. Choď, ona nikam neutečie."

„Ale-"

„Choď!" trvala Narcissa na svojom. Draco chvíľu na svoju matku pozeral, akoby mala náhle zmeniť rozhodnutie, no napokon sa pod jej prísnym pohľadom postavil. Pozrel na nehybnú a bezmocnú Elyu, pustil jej ľadovú ruku a nakoniec váhavo pozrel na matku. Narcissa prikývla a on sa vybral preč naplniť jej želanie hoc neochotne, totiž chcel ostať pri nej.

„Keby sa s ňou čokoľvek zmenilo, dáme ti vedieť," povedala za ním Kiara, ktorá sa tak isto nachádzala v ošetrovni. Draco neodpovedal a pokračoval v ceste, keď do dverí do ošetrovne dobehla udychaná Lucy a takmer Draca zvalcovala k zemi.

„Oh, prepáč." Lapala Lucy po dychu a medzi tým ju dobehla aj Hermiona s Lexi. „Ja len, že sme trochu s Lexi a Hermionou pátrali po nejakých Elynych veciach, čo by nám nejako mohli pomôcť, no a toto tu sme našli," pokračovala Lucy ďalej a zdvihla vyššie do vzduchu nejakú obálku.

„Čo je to?" spýtal sa Draco udivene.

„Noooooo... Neviem. Len tu na vrchu je napísané:,Otvor a prečítaj to jedine vtedy, keď si budeš na milión percent istý, že ti za to nebudem môcť skrýviť ani vlások. Proste keď budem mŕtva.' Empatickejšie to asi nešlo.... Um, ja osobne mam pocit, že je to jej um, list na rozlúčku..." dopovedala Lucy a pozrela na Draca.

***

Vo veľkej sieni sa zišlo niekoľko ľudí. Skupinku tvorila, Lucy, Draco, Lexi, Kiara, Harry, Ron, Hermiona, Narcissa a bola tam aj profesorka McGonagallová (nikto nevedel, prečo prišla, no ani ich to moc nezaujímalo.) Posadali si za jeden stôl, päť ľudí na jednej strane a štyri na druhej.

„Um, hádam nebude vadiť, keď to prečítam ja..." povedala Lucy a pomalinky otvárala obálku.

„Kľudne čítaj, ale pohni sebou!" povedal Ronald.

„Dobre... " urobila hlboký nádych a roztvorila dosť dlhý list.

„,Stále som sa smrti obávala. Neustále ma trápili myšlienky, čo bude ďalej. Čo bude po smrti. Čo bude so mnou, s rodinou, s priateľmi a tak ďalej. Obávala som sa, ako sa asi bude cítiť mama, ktorá prve prišla o svojho manžela a potom aj o dcéru. Obávala som sa, čo sa stane s mojím telom a dušou. Toho čo bude po smrti. Či bude nejaký posmrtný život, alebo sa jednoducho preberiem v nejakom raji, alebo kde. No a tiež ma trápilo to, či umieranie bolí. Myslím, že práve tieto faktory boli hlavné príčiny, kvôli ktorým som sa smrti obávala.