Stará láska nehrdzavie ❤️

Kapitola 6

S Mattom sme sa zobudili na sirénu, ktorá hučala ostošesť.
Rýchlo sme sa obliekli a zbehli sme zistiť čo sa deje.
Dole už mama nebola a tak sme vybehli von.

Niektorí ľudia bežali smerom k divokej lúke.
Obaja sme mali rovnaké tušenie, ktoré sa bohužiaľ naplnilo.
Polka našej dediny premenení do vlčej podoby, útočí na hodnú skupinu Morganov.

,,Kde sa tu vzali do pekla ?!"
Zakričal Matt na jedného strážnika.
Ten nestihol ani odpovedať a zlatá guľka mu prerazila lebku.

Na nič sme nečakali, obaja sme sa premenili a šli do boja.
Ja len dúfam že mama mala toľko rozumu, že sa šla skryť.
Naozaj neviem čo by som bez nej robila ....

Vbehla som do davu a začala trhať telá Morganov, ktorý mi prišli do cesty.
Nad nimi niet zľutovania.
Buď zabijú oni teba alebo ty ich.
Tak vravieval otec.

Videla som že sa do boja zapojili aj Shin s Carlou.
To je dobre, ich sila nám pomôže zvíťaziť.
Zadívala som sa chvíľu na oboch, ako statočne bránia môj budúci ľud.

Ani som si nevšimla, že ku mne bola hodená mala gulička, ktorá sa premenila na dym.
Začala som štekať a kýchať.

Doprdele čo to je ?!
Strašne ma štípu oči !
Začala som skuvíňať a niekoľko vlkov okolo mňa tiež.
Trocha som sa nadýchla, aby som identifikovala čo to je .
No to som robiť nemala.

Ten známy pach....
Prilbica žltá...
Pre vlkov možno až smrteľne jedovatá.
Všetko ma začalo bolieť, hlava, chrbát, končatiny.

Túto taktiku používajú lovci pomerne často, ak chcú oslabiť vlka a tak ho rýchlejšie zabiť.
Pozrela som sa z posledných síl čo som bola na nohách kde je Matt.
Bojoval na opačnej strane ako ja a bránil svojich rodičov.

Zozadu sa ku mne priblížil lovec.
Čuch a sluch sa mi začal pomaly oslabovať kôli účinku tej novej prekliatej byliny.

Nemala som absolútne žiadnu silu.
Jednoducho ma odkopol do najbližšieho stromu a ja som zaskučala od bolesti.
Teda ten má ale silu....to sa musí nechať.

Začal si niečo mrmlať popod nos.
Absolútne som mu nerozumela.
Vnímala som len bolesť chrbta.
Priblížil sa ku mne a sklonil sa aby si ma lepšie prehliadol.

,, Srsť biela ako ten najbelší sneh. Oči sfarbené do zlata, si to ty, vlčica ktorá má priniesť skazu nám lovcom, len škoda že ťa mám tutak krásne zloženú, môžem ťa rovno zabiť !"

Videla som dosť zahmleno.
Vstal, napriamil sa a pripravoval sa k úderu.
Chcela som sa zdvihnúť, no nič, ani sila nemám.

Niečo sa zalesklo ...... Meč ?!
Zavrela som oči a očakávala ranu.
No tá sa nedostavila.
Trocha som pootvorila oči a videla pred sebou Carlu ako drží v ruke hlavu lovca.

Zabil ho .... Zachránil mi život ....

Odhodil ju ďalej a podišiel ku mne.
,,Si okej ?"

Ja som len zakňučala a pobrala sa do ríše snov.

Niekoľko dní neskôr.

~Mia , Mia , Mia , Mia ~

Počujem volanie môjho mena, no oči nie a nie rozlepiť.
Zacítim na svojej ruke čísi dotyk.
Pomaličky ako slimák otvorím oči.
Udrie mi do nich svetlo a na chvíľu ich zavriem aby som si zvykla.

,, Miuška~~"

Otvorím ich znova a pozriem sa za hlasom.

,,Shin ? Č-čo tu ty robíš ?"

,, No hádaj ~"

Obzriem sa po miestnosti.
Som v našej dedinskej liečebni.
Už už sa chcem dvihnúť, no zabolí to neskutočným spôsobom a to ma donúti znova ľahnúť.

,,Dopekla to boli !"

,,Miuš, bolo by dobré keby si sa nehýbala, máš zlomený stavec -"

Priloží mi ruku na čelo.

,,Ešte teplota neklesla úplne ale je skvelé že si hore ~"

,,Ako - ako dlho som bola mimo ?"

,,Dva týždne "

,,Čože ??!!"

Popravde toto mi vyrazilo dych.

,, Báli sme sa o teba, tvoje telo zareagovalo na prilbicu tak, že ťa akoby vyplo a samo sa vysporadúvalo s jedom pomaly až doteraz"
Pousmeje sa na mňa a pohladí ma po ruke.

,,Kde je Matt ?"

,,Oh ten je na tom fajn , má len niekoľko škrabancov, ale inak okej, šiel si domov oddýchnuť. Bol tu pri tebe celý týždeň, striedali sme sa a čakali kedy sa zobudíš"

Chvíľu sme kecali až kým neprišla sestrička s infúziou.....fuj ble....

,,Zdravim slečna no ako sa cítime ?~"

,,Heh, akoby ma prešiel parný valec"
Posnažila som sa byť úprimná, pretože naozaj som sa tak aj cítila.

Napichla mi ihlu s hadičkou do žily, nechala tak a odišla.

,,Shin môžem ťa o niečo poprosiť?"

,,Isteže čokoľvek princezná~"

,,Za prvé daj mamke a Mattovi vedieť že som už hore a že ma môžu ísť pozrieť, zároveň mi z domu zober moju obľúbenú knihu, veď ty vieš ~"

,,Ako rozkážete veličenstvo~~"
Pousmejem sa nad jeho prezývkou a pustím jeho ruku, ktorú som doteraz zvierala príliš pevne.
Nechám ho odísť a sama si zdriemnem.