Cestovatelia

Kapitola 1. Pripravená

Meno Zuzana je netradičné a ja sa presne tak volám. Žiaden človek, ktorý sa narodí si nevyberá meno, jeho meno vyberajú rodičia. Ja som s tým menom už spojená a nevedela by som sa predstaviť s iným. V jednoduchosti je krása. Meno Zuzana je hebrejského pôvodu, aspoň tak som to čítala na internete... Ale nechajme moje meno už tak... Som obyčajné dievča v pubertálnom veku, mám už 14 a neviem sa dočkať pondelku...

 Aby ste to pochopili v pondelok sa koná taká "súťaž", neviem to iným názvom opísať. Tá súťaž trvá dva dni, ide vlastne o to, aby ste prežili v divočine tie dva dni. Pridelia vás do tímu, ktorý tvoria štyria náhodne vybratí účastníci. Pomáhajú si a spoločne prežívajú v divočine. A nieže by som ja s mojím tímom mala vyhrať, ale dlho som si neužila poriadnu zábavu. A ja a niečo vyhrávať? To nie je ani v mojich najkrajších snoch možné. Máte povolené si vziať len jeden batoh a do toho akékoľvek veci, buď oblečenie alebo čo chcete a čo si myslíte že vám pomôže, ale v žiadnom prípade si nemôžete brať jedlo, o to tam vlastne ide, buď si ho musíte uloviť alebo niečo proste nájsť. Ja si napríklad beriem skladací rybársky prút, požičala mi ho jedna kamarátka, ktorá sa nemohla zúčastniť, miluje chytať ryby, filtračnú fľašku, na prečistenie akejkoľvek vody, nepremokavú bundu a nepremokavé nohavice, keď som si to kupovala tie nohavice boli darček k tej bunde a boli v akcii, posledné kusy, ďalej nejaké lano a k tomu aj nejakú deku , aby som mohla na strome prečkať noc , lebo len tak sa dá prečkať, bez toho aby vás niekto chytil. A musím ešte nad tým pre premýšľať, aby som mala všetko čo je potrebné k prežitiu. Základné pravidlá sú jednoduché: nenechať sa chytiť, lebo vtedy by si bol vylúčený a znamenal by to pre tvoj tím koniec hry, každý tím má takú zástavu a musí si ju chrániť pred nepriateľským tímom. Znamená to aj to, že kto bude mať najviac tých zástaviek a aj tú svoju, víťazí. Už sa neviem dočkať, keď som bola malá, moja mama ma brávala na stanovačky, strašidelné príbehy, veľa sladkostí a veď to poznáte. Ako malá som to milovala a neprestávam to ani teraz milovať. Dnes je nedeľa a to znamená, že zajtra je už môj vytúžený pondelok... Už je dosť neskoro mala by som sa dobre vyspať, lebo neviem či zajtra zaspím, asi budem hliadkovať alebo niečo také... Dobre , už toľko nepremýšľaj, ale spi..

Pomaličky sa prebúdzam, pozerám na hodiny je 7:00, dobre nezaspala som. Vychádzam z postele, smerujem do kúpeľne, aby som sa pozrela do zrkadla na to strašidlo, ktoré je tam každé ráno. Dnes to nie je také zlé, aké to býva. Uspokojím sa s mojím vzhľadom a začnem si česať moje rozcuchané a neposlušné vlasy. Poslušne hlásim, ranná hygiena hotová! S úsmevom na tvári smerujem do kuchyne, som zvedavá čo mama dnes prichystala a už mi dosť v bruchu škŕka. Mňam, dnes máme štvorité lievance s kakaom, asi kvôli mne. „Dobré ránko!" ohlásim sa, že som prišla na raňajky. Zo špajzy vykríkne mama „Dobré ráno srdiečko, raňajky máš na stole!". „Krásne ránko, sestrička!" toto bol hlas môjho otravného, malého brata Matúša, ktorý je zalezený v kúpeľni. „Mami tentoraz ťa musím pochváliť, je to naozaj delikátne" , mama sa usmiala a ďalej pokračovala v hrabaní teraz už v šuplíkoch. Asi niečo dôležité hľadá. Najedená a už sa len obliecť a čakať do pol jedenástej, kým začne súťaž, ale ako sa poznám budem tam o hodinu skorej. A teraz sa idem zahrabať do skrine a hľadať čo na seba. Takže na výber mám buď červené športové tričko s dlhým alebo s krátkym rukávom a asi si dám tie turistické nepremokavé gate. Hlásia trochu dažďa a slniečko. To znamená že si dám pre istotu tričko s dlhým rukávom. Som asi nachytaná... Batoh som si balila už pred týždňom, ale radšej ho ešte raz skontrolujem. Dobre mám všetko. Je pol desiatej, idem pre istotu skôr, určite tam budú dlhé rady. Rozlúčim sa s mamou a s bratom. „Držíme ti palce!" povedala mama „A nieže to nevyhráš! Už mám pripravenú reč ,ako ťa budem po škole roztrubovať! Moja sestra vyhrala tú súťaž!" na to nech rýchlo zabudne „Nič nesľubujem, ale nejaká snaha tam bude" pevne ich stisnem, hodím na seba bundu a šiltovku a smerujem ku dverám. Kývam im. Je to len päť kilometrov aspoň sa rozcvičím a pobehnem si trochu.