Normálny deň...alebo asi aj nie

1.7K 48 0
                                    

Mali sme ísť na dáky školský výlet či čo. Vôbec sa mi nechcelo kvôli zlej nálade. Nedávno som sa priznal svojmu najlepšiemu kamarátovi Kirishimovi, že som gay. Na chvíľu bol ticho no potom ma vysmial, a roztrúbil to po celej triede. Teraz ma nenávidia ešte viac.
Čakal som so zvyškom triedy, a aj s Aizawom na autobus, ktorí nás mal vyzdvihnúť. Po čase prišiel. Ja som si sadol na svoje miesto vzadu v autobuse. Zapojil som slúchadlá a počúval svoju obľúbenú skupinu Skillet. Konkrétne pesničku Feel Invincible (pesnička je v úvode)

/v základni Language of Villains (LoV) /

"dnes ide trieda 1-A na výlet tak to môžeme využiť a uniesť toho blonďáčika. Bude sa nám sem hodiť" Uškrnul sa Shigaraki a pozrel na Dabiho

"ja sa o to postaram, ale aby bolo jasné je môj" Dabi odfrkol a mal jeho klasický výraz, popri čom držal pohár s ľadom a whisky

"okej... Choď"  Zasmial sa Shigaraki, jeho divným smiechom a šiel do svojej izby za Togou.
"Hai danchou" Zamumlal Dabi skôr pre seba a odišiel smerom, kam šiel aj autobus.

Už Sme boli skoro na mieste no zrazu autobus zastal. Veľmi som tomu pozornosť nevenoval. No zrazu začal autobus horieť, Rýchlo sme všetci bežali von. Ja som sa stiahol do ústrania smerom k lesu. Zrazu som ucítil úder do zátylku a odpadol som. Nikdo si to asi nevšimol.... "A teraz si len môj" Uškrnul sa Dabi a vliekol ma do základne LoV.

Neviem ako dlho som bol mimo, no keď som sa zobudil nevedel som sa hýbať. Poobzeral som sa okolo seba. Bol som v dákej tmavej izbe. Chvíľu mi trvalo kým mi došlo, že som pripútaný na stoličke a čo sa vlastne stalo. "No do riti... Oni ma uniesli" Pomyslel som si, a snažil sa vyslobodiť no nešlo to. Zrazu som počul, ako sa otvárajú dvere a v nich stál Dabi s jeho priblblím úsmevom. Stuhol som a cítil som na sebe jeho pohľad. "Ale, ale, tak už si konečne hore. Myslel som si že budeš spať večne" Uchechtol sa a podišiel ku mňe. Snažil som sa vyslobodiť ale márne. "Ani to neskúšaj. Je to zbytočné, Ale mám pre teba jeden návrh" Sadol si oproti mňe  na posteľ. "O čo ide? " Snažil som sa, aby to znelo hrubo no bál som sa a on to vycítil. "Neboj sa. Ide o to že chcem aby si sa stal jedným z nás" Povedal ku, podivu celkom milým tónom.

"Nikdy... J-ja mám svojích kamošov ktorý ma teraz isto hľadajú! " Začal som sa báť ešte viac, no bol som aj naštvaný. "Myslíš tých ktorý ani nevedia že si zmizol? Tých ktorý si z teba robia srandu lebo si iný? " Znel Inak... Ľútostivo. Ja som len sklopiť zrak. "Ja viem že si na chalanov" Povedal a ja som stuhol. "Ako to vie... Určite sa mi bude smiať aj on a celá jeho parta" Preblesklo mi hlavou a ja som zosmutnel. "Neboj sa, viem ako sa cítiš. Ja som ako ty" Usmial sa.... ON SA USMIAL!!!! Potom prišiel ku mne a chytil mi bradu aby ma donútil sa na neho pozrieť. "A-ako to v-vieš? " Začal som od strachu už aj koktať. Super. "lebo sa mi páčiš a už dlhšie ťa pozorujem" Odvetil a ja som cítil, ako mi do líc stúpa červeň.

Po pravde páčil sa aj on mňe, ale nemôžem. Ja som predsa hrdina a on... Villain. "Ale to nie je všetko. Viem o tebe ešte niečo veľmi zaujímavé"

Dabibaku (SK) ✅Where stories live. Discover now