Dark in the light

Druhá kapitola

Leah, vstávaj! Leah! Tvoja mamička ťa potrebuje. Treba jej pichnúť dávku. No tak, Leah postaraj sa o mamičku. Nebuď na ňu zlá. Veď ty si dobré dievčatko. Choď a pomôž mamičke, Leah!

„Do pekla, prestaň! To, že si ma zobudil, by som ešte zniesla, ale to, že tú predrogovanú mrchu oslovuješ mamička, neznesiem!" vyštekla som šeptom pomedzi zuby do priestoru izby a mávala rukami ako zmyslovzbavená. Otvorila som oči. Vonku bolo prekrásne počasie. Slnečné lúče šteklili piatkové ráno. Prinútilo ma to usmiať sa. Neohrabane som vstala z postele a šla k oknu. Myšlienkami sa mi preháňalo, kto bol ten záhadný neznámy z včerajšej noci a ako vlastne vyzeral. Jeho hlboký, mužný hlas a ostrý prízvuk mi zneli stále v ušiach ako oslobodzujúca mantra. Pomotalo mi to myšlienky. Vďaka nemu som mala hneď lepšiu náladu.

„Zlatko, poď dolu. Mama ťa potrebuje," zakričala na mňa Alessandra, stojac pod schodmi. Jej havranie vlasy jemne láskala strieborná ruka staroby aj napriek jej veku. Pokožka už dávno stratila život – vybledla, zostarla, objavili sa vrásky. Mala chrapľavý hlas, ktorý v niektorých chvíľach naháňal hrôzu. Matka sa zmenila na trosku.

Moja nálada sa zhoršila a úsmev opadol. S kamenným výrazom v tvári som kráčala dolu chodmi až k nej, no nevenovala jej ani štipku pozornosti. Obišla som ju a lakťom do nej náročky buchla. Vošla som do kuchyne a postavila vodu na čaj.

„Mohla by si, prosím, zájsť k Stevovi a požiadať ho o striekačky a dávku heroínu na celý týždeň? Ďakujem, Leah. Si moja jediná záchrana," usmiala sa na mňa a trasúcou rukou mi prešla po líci. Prudko som sa odtiahla a zvraštila obočie.

„Čože? Si normálna? V živote si odo mňa nechcela, aby som k tomu pasákovi vkročila a teraz ma tam posielaš?! V žiadnom prípade tam nepôjdem ... a ty tiež nie! A vlastne, odkiaľ na to berieš peniaze, hm? Z alimentov, ktoré posiela otec? Otec, ktorého som nikdy kvôli tebe nepoznala?" vyštekla som na ňu a dávala si dobrý pozor, aby som na sebe nedala poznať žiadnu inú emóciu okrem nenávisti, ktorú som k nej cítila odkedy si pamätám.

„Leah, zlatíčko. Ja-ja som...," začala váhavo. „Tvoj otec je mŕtvy. A jeho rodina ťa nemá rada," dodala so slzami v očiach.

„Rodina nemá rada teba, nie mňa," povedala som s tvárou diplomata. „A neodpovedala si mi na otázku, ktorú som ti položila. Odkiaľ máš peniaze na tie drogy?" prekrížila som si ruky na prsiach.

„Steve ti dávku dá za malú službu, ktorú mu ako moja dcéra, ochotne preukážeš. Nechce žiadne peniaze a ty sa mu páčiš, zlatko," povedala a zahľadela sa do zeme.

„Ty chceš, aby som so Stevom...? Hrabe ti? Úplne si zošalela?" zarazene som sa na ňu pozrela, ale ona stále svoje oči neodlepila od podlahy kuchyne. „Aspoň sa mi dívaj do očí, keď sa spolu rozprávame" zamrmlala som si popod nos a zdrapila ju za lakeť. Bola som plná hnevu a mala som chuť ju prizabiť.

„Leah, ja to potrebujem. Potrebujem dávku. Potrebujem tvoju pomoc," z očí jej vyhŕkli slzy a začala plakať.

„Ja potrebujem matku a nie narkomanku. Ale vieš, nie každý dostane to, čo potrebuje a chce," bezcitne som sa otočila a odkráčala späť do svojej izby.

Bravó, Leah. Už rozprávaš takmer ako ja. Nenávidíš rovnako ako ja. Tak prečo ma rovno nezačneš počúvať a neskoncuješ s tým? Budeš voľná, Leah. Stačí, ak ma počúvneš. Nebudeš sa viac trápiť. Bude to lepšie, Leah.

„Drž hubu! Ja nechcem zomrieť," naštvane som kopla do ruksaku a rozhnala sa rukami. Mala som všetkého plné zuby. Chcela som utiecť, kričať, do všetkého mlátiť. Bola som frustrovaná a ešte viac sklamaná z matky.

Pozrela som sa na hodinky. O necelú pol hodinu mi začínalo vyučovanie. Rýchlo som vykonala rannú hygienu a obliekla sa.

Zbehla som dolu schodiskom a vyšla von z domu. Počasie sa zmenilo. Typické Anglicko, chvíľu je krásne a o pár minút zamračené. (Ako moja nálada. Mohla som ďakovať matke za zlepšenie celého dňa.)

Chladný vánok, ktorý sprevádzali drobné kvapky dažďa, mi udrel do tváre. S dávkou elánu som vykročila na ulicu, ale Alessandra ma strhla späť. Stála som medzi dverami, no dnu som nevošla. Nechcela som sa s ňou dohadovať o takej stupídnej veci ako bol sex s pasákom za drogy.

„Potrebujem dávku, Leah," šepkala sotva počuteľne. Pozrela sa mi do očí a potom ma chytila za ruku.

„Nie! Nie! Nie! A ešte raz, nie! Mám ti to povedať po svahilsky?" tón hlasu som stupňovala každým slovom.

„Prosím," modlikala.

„Idem do školy. Nemám čas na teba a už vôbec nie na nejakého hlúpeho Steva," vytrhla som ruku z matkinho zovretia, otočila sa a ponáhľala sa do školy, ktorá bola neďaleko môjho domu.

Ten deň sa začal super a ešte aj ten tvor v mojej hlave. Teda on je v mojej hlave alebo iba v mojej blízkosti? Je vôbec mojou súčasťou? O čo mu vlastne ide? Chce ovplyvniť moje myšlienky smerom k samovražde? Prečo? Ja sa umrieť zatiaľ ešte nechystám. Preháňali sa mi myšlienky hlavou jedna za druhou a ani som sa nenazdala a už som bola pred bránou školy. S obrovským nádychom som do nej vstúpila a čakala, že si ma nikto nevšimne. No všimli si ma.

Ďakujem Vám za každý komentár, hviezdičku  a prečítanie, vážim si to. Ak by ste mali nejaké nápady, ktoré by som mohla zakomponovať zo príbehu, bedem len rada ak sa s nimi podelíte :) 
Leah Silverwind