Hĺbka našej lásky

Prológ

   Ležala som na tráve a rozmýšľala o svojich pocitoch, tie oblaky sa vznášali tak ľahko ako moja láska k tebe. Som poblúznená ako malé dievča, v tebe stratená ako vo vesmíre plnom hviezd.
Je zaujímavé čo všetko dokáže cítiť jedna obyčajná bytosť. Bytosť ako som ja, ktorá je úplne obyčajná no žije si svoj život. Život je to slovo ktoré v sebe nosíme. No odkedy ťa poznám neprežívam z dňa na deň bez nádeje. Vdýchol si mi vzduch, nádej, porozumenie a lásku do mojich úst. Ožilo moje srdce a duša sa radovala ako mesiac na obzore. Ležala som a pozorovala tú prekrásnu oblohu,  príjemný vzduch ma hrial na celom tele.
  
  Žila som pre túto chvíľu, keď človek zastaví čas a vníma len tie pocity. Kvetiny rozvoniavali a jeden jediný šepot tvojho hlasu vo mne prebudil husiu kožu po celom tele. Áno šepkáš mi ako ma miluješ, lahodí to mojím ušiam tak ako tie najsladšie jabĺčka keď sa do nich zahryznem. Sme tu len my dvaja, len ty a ja, nikto iný pre mňa neexistuje. Pozerám sa ti do tvojich krásnych modrých očí.  
 
  Pripomínajú mi presne túto oblohu, ktorá vo mne vyvolá ten pokoj, tú harmóniu. Ale taktiež vidím more ktoré zápasy s búrkou, sršia z nich iskry ktoré vo mne zapálili vášeň, ktorú k tebe cítim keď sa na teba pozriem. Odvrátila som pohľad a zatvorila svoje oči, myšlienky ma nútili pokračovať v tomto zamýšľaní sa. V čo vlastne veríme ? Každý jeden z nás..
    Ja verím že sme si porozumeli, že sme odhalili svoje duše nie telá. Telo je len telo, no tá duša ktorá sa skrýva v ňom je úplne iná, Vyzerá tak ako sme si ju my sami vytvorili. Keď sme spolu hladíme sa na nej. Zbožňujeme jeden druhého, pretože len my vieme aký vlastne vo vnútri sme. A toto som dovolila len tebe a ty zas mne. Objaviť naše najviac skrývané tajomstvo v nás samých.

  Porozumieť jeden druhému, pomáhať si v ťažkých chvíľach. Chveje sa mi srdce keď sa dotýkaš mojej duši. Nik iný to nevie tak ako ty. Lichotíš jej aká je krásna, aká je dokonalá. Vieš že človek by nevyzeral tak ako vyzerá teraz, je stvorený iným dielom. No dušu je možno vytvoriť podľa seba a ty to vieš.. ty si ju videl, preto ma miluješ. Moje pery, moje oči sú brána do mojej duše ktorou si už dávno prenikol. Tiež som prenikla do tej tvojej, vidím tam tú najkrajšiu emóciu, tú najkrajšiu farba, úplnú explóziu tvojej osobnosti. Pretože si vytvoril krásnu osobnosť plnú lásky a nehy. 

Prišla tma. Tma, ktorej sa tak každý bojí pretože nevie čo sa v nej skrýva.
Tá ilúzia ktorá pletie človeka a predsa nie je nebezpečná. Počasie bolo príjemné, pofukoval jemný letný vietor ktorý mi vlnil vlasy. Tmavá obloha odhalila svoje tajné čaro. Objavili sa prvé hviezdy a mesiac ktorý žiaril na míle ďaleko. Predstavovalo to umelecké živé dielo. Len niekto úchvatný mohol vytvoriť oblohu, to krásne nebo. Vtom okamihu som na svojom páse zacítila dotyk. Bol si to ty. Pritiahol si ma k sebe. Naše telá sa vzájomne dotýkali , ten neopísateľný pocit túžby, to pokušenie. Pery túžiac po tých tvojich zabúdali na svoju chuť, na svoju existenciu. Tie dotyky, strácala som sa v nich. Stracala som sa celá. V myšlienkach som plávala hlboko až pod hladinu mora. Videla som farby, prežila som ich na svojej koži.
Farby ktoré predstavujú lásku a vzrušenie keď sa ma dotýkaš.
Ktoré iné ľudské oko nikdy neuvidí.

   Povzdychla som si. Pohladila ťa na tvári a želala si nech táto minúta nikdy neskončí. Rukami som sa ponorila do tvojich svetlých vlasov, ako do trávy plnej kvetín. Vôňa ktorá z teba bola cítiť má priťahovala čoraz bližšie k tebe až kým sa naše pery spojili. Tak smädné túžiac po láske, záhadnom lieku, ktorý vyliečil nie jednu osobu.

   Áno si môj liek, liek na všetko trápenie na tú všetku bolesť v živote. Tak som sa zakaždým napila do dna.
Naše bozky docielili otvorenie nášho srdca, keď sme sa ocitli na inom konci marca. Nevnímala som nič okolo seba. Čas ani okamih.
Ani to úchvatné more pod nami ktoré narážalo o útesy. Ani tu lúku plnú jemne farebných kvetov 

   Ty si bol môj stred vesmíru. Môj jediný bod na ktorý som bola zameraná. Ktorý som v diaľke vždy videla. Stratiť sa mi ? Nemá šancu nik kto by ťa predo mnou skryl ani ty sám by si to nedokázal. Pretože tá cesta ktorá má priviedla k tebe po prvý krát má privedie znova.
Hladil si moje vlasy, líce a ja som ti dotyky opätovala.
Naše oblečenie bolo úplne nepodstatné, chceli sme len vyvrcholenie lásky.
V okamžiku keď naše nahé telá boli slobodne, bolo všetko ihneď krásne. Žiadne zábrany , žiadne pretvárky, len čistá láska dvoch zaľúbených mladých duší. City prevládajúc všetko ostatné. Skúmanie každého kútika na našom tele bola naša obľúbená činnosť. Hranie sa s pocitmi, vzrušiť jeden druhého.