17. Plán B

299 34 1
                                    

V celej budove bolo ticho. Iba kroky agentov ho prerušovalo. Svetla neboli zasvietené, takže sa všetci orientovať podľa nočného videnia. Alebo museli počkať, kým sa ich zrak prispôsobí tme. Agenti sa rozmiestnili rôzne po celej budove. Bola dosť veľká a agentov bolo málo.

Ness s Buckym si razili cestu do jednej počítačovej miestnosti. Tá bola naozaj dobre zašitá v rôznych uličkách. Sama blondínka si nebola istá, či ide správnym smerom. Musela len veriť svojim inštinktom, ktorým už pomaly prestávala veriť. Kým dlho blúdili, každú stenu označkovali jednou bombou. Bucky sa divil, že to robí. Ale nepýtal sa. Vedel, že niektoré veci nie sú preňho dôležité. Nakoniec, s veľkou pravdepodobnosťou, tú kanceláriu našli. Bola zamknutá, ako inak. Ness do kľúčovej dierky dala vecičku, ktorá s nimi urobila malý proces.

,,Odstúp," prikázala brunetovi a obaja odišli do bezpečnej vzdialenosti. Ozval sa tlmený výbuch a dvere nadskočili. Našťastie zostali v ráme, takže neurobili zbytočný rachot. Vyzeralo to, že už každú chvíľu idú spadnúť, ale vojačka ich vytiahla z pántov a položila na zem.

Kancelária sa zhodovala s opisom, ktorý jej dal Rumlow v hoteli. Bolo tam niekoľko počítačov, stoličiek na kolieskach a pred nimi bola veľká obrazovka. Priestor za nimi dopĺňal hnedý konferenčný stolík a okolo neho dve tmavo-modré kreslá a jeden slabo-modrý gauč.

Ness sa tu len rýchlo poobzerala a zašepkala Buckymu za ňou: ,,Ty zatiaľ stráž." Potom vošla viac do miestnosti a zamierila k počítačom. Otvorila jeden notebook, ktorý tam bol tiež položený a zapla ho. Bucky si aj so samopalom čupol k dverám a mal oči na pozore. Takmer nežmurkal. Nechcel, aby mu niečo ušlo.

,,Silent Soldier, ako ste na tom?" ozval sa hlas z vysielačky. 

,,Už som sa dostala do počítača. Akurát som začala sťahovať všetky dáta," informovala, strčila do počítača USB kľúč a stlačila tlačidlo 'sťahovať'. Pred ňou sa rozsvietila veľká obrazovka. Na nej sa premietalo presne to, čo sa odohrávalo v počítači.

,,Všetko v poriadku?" ozvalo sa znova. 

,,Áno. Ale nezdá sa mi to. Takéto ľahké to nebýva," pokrútila nad tým hlavou a obzrela si miestnosť, ,,a keď je to S.H.I.E.L.D., tak ešte viac." Sotva dokončila vetu a nastal hukot. Všetky sirény sa spustili.

,,Čo sa deje?!" zvolal naštvane Rumlow do vysielačky. 

,,Ja... Ja som nič nespustila... Prisahám," odpovedala zúfalo a snažila sa v počítači nájsť nejakú chybu, ktorú možno urobila. Na jej prekvapenie sa všetky informácie na kľúč práve uložili. Na chodbe sa ozvala streľba z Buckyho strany. Následne zvuk padajúceho skla a niečoho ťažkého.

Ness zatla sánku a vybrala kľúč z počítača. Hneď si ho strčila do jedného vrecka a vytiahla malý samopal. Vyšla z kancelárie a so zbraňou pred sebou sa porozhliadla okolo. Okrem Buckyho tam nikto nebol. Iba jedno telo, ktoré už bezvládne ležalo na zemi.

Prešla k oknu, aby zistila, v akej situácii je to vonka. Bolo tam mnoho áut a niektoré ešte len prichádzali. Doslova sa to tam hemžilo agentmi. Nad budovou sa dokonca vznášala helikoptéra, z ktorej zrejme vyskočil ten muž, ktorý leží teraz pri jej nohách. Helikoptéra svietila na budovu veľkým reflektorom, aby bola vidieť. Svojou stále točiacou sa vrtuľou vírila vzduch všade naokolo. Nessine vlasy neposlušne viali do jednej strany cez jej tvár. Kvôli tomu nemohla dobre vidieť.

,,Rumlow, ako ste na tom hore?" spýtala sa do vysielačky. Čakala, ale nič sa jej neozývalo späť. Tak radšej to zopakovala:  ,,Ako ste na tom, Rumlow? Počujete ma?" Stále sa neozýval. Z chodieb sa začali ozývať prichádzajúci beh nepriateľov.

Silent Soldier ✔️Onde histórias criam vida. Descubra agora