Phantom || h.s (Slovak Translation) !POZASTAVENÉ!

twenty two

Moja najmenej obľúbená hodina je siedma hodina, kedy máme telocvik. Nikdy som nebola atleticky zdatná osoba a šport ma proste nebaví. Avšak, som povinná mať telesnú.

Tak som tu.

Hodina práve skončila a po päťdesiatich minútach behania po dráhe, som spotená a unavená. Posledná vec, ktorú chcem robiť, je sedieť na biológií.

Nasledovala som skupinku dievčat do šatne, mieriac k svojej skrinke. Na tejto hodine nemám žiadnych priateľov a jediní ľudia, ktorých tak trochu poznám, sú Ava a Estella. Aj keď sa so mnou nerozprávajú a ani nechcem, aby sa so mnou rozprávali.

Rýchlo som sa prezliekla z úboru na telesnú do svojho trička a džínsov, češúc si vlasy do chvosta. Zaviazala som si šnúrky na mojich teniskách, želajúc si, aby som mohla ísť domov.

Prešla som k svojej skrinke pre môj náhrdelník, ten s príveskom lebky.

Obmotala som prsty okolo chladného striebra a dala si ho okolo krku, nechávajúc ho spadnúť na moje kľúčne kosti ako vždy.

Začala som zbierať svoje veci, zamykajúc svoju skrinku a dávajúc si telefón do vrecka. Niekto vošiel a stúpol mi na tenisku, čo spôsobilo, že sa mi šnúrka rozviazala. S frustrovaným povzdychom som sa posadila na lavičku v šatni a začala si tenisku znova viazať.

"Ona. To je ona. "

Vzhliadla som a uvidela Avu stáť predo mnou s rukami skríženými na prsiach. Jej oči boli tmavé s opovrhovaním a jej ústa zomknuté v tenkej čiare, make-up mala čerstvo nanesený. Už bola prezlečena do školského oblečenia a vyzerala úplne rozzúrene.

Vedľa nej stála pani Hansenová, hlavná asistentka.  

"Vari nevidíte?" Ava ukázala na môj krk.

Teplo sa mi nahnalo do tváre a moja ruka inštinktívne vyletela k náhrdelníku.

"Je tu nejaký problém?" Spýtala som sa, moja tepová frekvencia rástla s každým okamihom.

"Slečna Marxová, ak by ste mohli sprevádzať slečnu Wrightovú a mňa do mojej kancelárie," povedala Pani Hansenová, jej hlas nebol ani príjemný ani nahnevaný.

Pozrela som sa na Avu. Mračila sa na mňa, pohŕdanie zožieralo jej črty tváre.

Prikývla som Pani Hansenovej, rýchlo zbierajúc svoje veci a snažiac sa ignorovať pohľady a klábosenie dievčat v šatni.

Nasledovala som obidve von zo šatne a telocvične, pozdĺž chodbou až k hlavnej kancelárií. Čo sa deje? O čo sa Ava snaží?

Keď sme konečne dorazili do kancelárie pani Hansenovej, povedala, aby sme sa ja a Ava posadili. Avšak Ava zostala stáť, ako keby bola viac nadradená než ja, aby vedľa mňa sedela. Na svoj imaginárny zoznam vecí, ktoré na Ave neznášam, som pridala pohľad na jej tvári.

Pani Hansenová sa posadila za svoj stôl, skladajúc ruky pred seba. Je pomerne mladá žena, nie staršia ako tridsať. Má červené vlasy, ktoré neustále nosí v pevnom drdole a zelené oči.  Na sebe mala sivú sukňu a sako.

"Dievčatá," povedala a tak trochu pokrútila hlavou. "Verím, že tu nejaký problém je?" Pozrela sa na Avu.

"Áno," Ava odsekla. Pozrela sa na mňa, očami schádzajúc na miesto, kde mám náhrdelník. "Jane mi ukradla náhrdelník."

Jej vyhlásenie o mne ma prichytilo tak nepripravenú, až som skoro spadla zo stoličky. Zdvihla som na ňu obočie, úplne šokovaná. "Čože?"