†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

82. Posledné týždne

Domov. Domov je miesto, kde má byť celá rodina pohromade. Má sa podporovať a vzájomne sa milovať. Je to miesto, kde by ste sa nemali cítiť sami. A aj cez to som sa cítila neskutočne sama.

Bola som konečne doma. V dome, z ktorého som odišla pred skoro rokom s pocitom, že sa sem nemusím vrátiť.

Akonáhle som ten večer mohla odísť z ošetrovne, urobila som tak a ešte ten večer sa mi na moje šťastie podarilo vypátrať svoju rodinu. Srdečne sme sa vzájomne vyobjímali, až ma mamina nechcela pustiť. Bola som rada, že som ich mohla opäť vidieť. Bez váhania, sme sa ešte ten večer vrátili domov a vyrozprávala som im všetko, čo sa od ich odchodu dialo. Ich výrazy na tvári boli celkom zaujímavé pri niektorých situáciách plus, keď som im povedala o mojom temnom znamení.

Takže som bola konečne doma s celou rodinou. Síce sme boli doma všetci plus ďalší jeden človek, čo bol Draco, ktorý prišiel, tak dom bol neskutočne tichý. A to ticho bolo oprávnené.

Ležala som na svojej posteli, pričom som bola pritúlená k Dracovi, ktorý pri mne ležal. Horúce slzy mi stekali po tvári a dopadali priamo na Dracovu košeľu. Aj cez usĺzavene oči som musela neustále čítať list, ktorý som držala pred sebou a ktorý mi zanechala moja najlepšia kamarátka.

'Najdrahšia Elynka. Tvojím listom si ma dosť inšpirovala, takže tiež som niečo také napísala, no o niečo kratšie.

Tieto riadky budeš čítať, keď už nebudem medzi živími... Je mi to ľúto, že to musíš znášať, ale ty vieš, že ja by som pre teba urobila čokoľvek. A aj som urobila. A urobila som doslova to prvé aj posledné, čo som pre teba urobiť mohla.

Vieš ako mi na tebe záleží. Stále budeš v mojom srdci ako tá retardovaná Elynka, ktorá nedokáže uvariť ani jednoduchú polievku.

Urobila si toho pre mňa veľmi veľa, za čo ti ďakujem, no a teraz bol rad na mne.

Je mi ľúto, že si budeš musieť prejsť aj týmto, no ja verím, že sa všetko na dobré obráti.

Naše spoločné zážitky budú navždy zapísané v mojom srdci. Od prvého stretnutia, na ktoré si matne spomínam, ako dávno to bolo, až po poslednú vylomeninu čo sme spoločne spravili.

Ako si povedala aj ty.. Nebuď smutná. Hlavne buď šťastná, pretože ja neznesiem, keď budeš smutná.

Ľúbim ťa.

S láskou, navždy tvoja najlepšia kamarátka Lucy.'

Bol to neopísateľne príšerný pocit. Stratila som aj ju. Prišla som o svoju najlepšiu kamarátku, ktorú som brala ako sestru. Teraz mi bolo o mnoho viac ľúto, to čo všetko som jej kedysi povedala.

Potichu som vzlykala prítulná k Dracovi. Hladil ma po vlasoch a snažil sa ma upokojiť. Bola som neskutočne vďačná, že bol pri mne.

S Lucy som posledný týždeň a pol trávila snáď všetok čas ktorý sa dal využiť, no aj tak som na nej videla, že to už nie je ona. Že to nie je Lucy aká bývala. Ale aj tak som ďakovala Merlinovi, že som ten čas mohla využiť. Že sme nazbierali aj za týždeň a pol ďalšie desiatky spomienok. A to bolo to, čo mi zostalo. Spomienky. Spomienky, ktoré sa už nikdy nezopakujú, a ktoré časom vyblednú.

Nemohla som to zniesť. To uvedomenie, že už tu pre mňa nikdy nebude môcť byť, a že ju už nikdy nebudem môcť vidieť a počuť, mi prinášalo viac a viac sĺz. A za to všetko môžem ja. Nikto iný než ja. Vedela som, že sa ti môžem. Tak ako som nemohla mať výčitky?

Pustila som list k zemi a hlavu si viac zaborila do Dracovej hrudi, pričom som sa ešte viacej rozplakala. Nič nehovoril. Ticho ležal vedľa mňa a hladil ma po vlasoch. Vedel, že slová by boli zbytočné.