†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

83. Epilóg

O pár rokov neskôr:

„Vstávaj! Dnes je tvoj veľký deň!" zvrieskol na mňa nejaký dievčenský hlas. Premohla som sa otvoriť oči, aby som mohla vynadať tej, ktorá má budí. A tou osobou bola Lexi. Predpokladám, že dnu ju pustila moja mama. Rozospato som sa na ňu pozrela, že čo mi to vystrája v mojej podotýkam MOJEJ izbe.

„Dobré ráno, pani Malfoyová!" zaškľabila sa na mňa a ja sa pousmiala.

„Ešte nie som," zasmiala som sa. „A dobre ráno. A skoro si mi privodila infarkt. A nabudúce, keď mi vletíš do izby, Lexi, tak poprosím o trochu kľudnejšie. Za to že si hlavná družička, tak infarkt mi privodiť naozaj nemusíš."

„Ešte nie si, ale o pár hodín budeš! Jo a toto bol príchod ako sa patrí," usmiala sa a sadla si na posteľ vedľa mňa. Áno, dneska som sa mala vydávať a stať sa Malfoyovou.

„Áno, ale ja by som ešte rada žila. Obzvlášť dnes," povedala som sa usmiala sa opäť. No už aj takto z rána som bola neuveriteľne nervózna.

„Dúfam, že si sa vyspala," žmurkla na mňa a ja som nad ňou s úsmevom pokrútila hlavou. „Poď dole raňajky máš na stole a čas sa kráti," povedala a donútila ma vyliezť z postele.

Dneska bol môj veľký deň. Mala som sa vydať sa muža, ktorého som milovala celým srdcom. Mala som sa stať Malfoyovou. Neskutočne som sa tešila, no bola som aj dosť nervózna. Čo by som pre svoje dobro byť nemala, ale nešlo to.

Zišla som teda dole v pyžame a v spoločnosti Lexi do kuchyne, kde ma s úsmevom neprivítala len mamina ale aj moji dvaja bratia. Nečakala som, že budú tu doma, keďže sa pred rokom odsťahovali každý do vlastného. No tento deň ma už ničím neprekvapí. Dúfam. Za to ja ich prekvapim určite.

„Čo vy tu? Myslela som, že sa uvidíme až neskôr," riekla som.

„Chceli sme našu malú sestričku prekvapiť a zabezpečiť jej najlepší odvoz," prehovoril jeden z nich.

„Nie som už malá vy starci," zasmiala som sa a sadla si na stoličku vedľa Lexi.

„Nemôžem uveriť, že už sa ideš vydávať," prehovorila zasnene mamina. „Som taká šťastná," rozplívala sa ďalej a ja sa usmiala.

„Aj ja som šťastná mami. Ani si nevieš predstaviť ako," povedala som a dala si do úst kúsok z lievancov, ktoré mama pripravila.

„Aj keď mohla si si za manžela vybrať niekoho lepšieho," zaškeril sa Samuel a ja som ho prebodla pohľadom.

„Nekaz mi deň, ďakujem. Milujem ho a na tvojom názore mi stále nezáleží."

Spokojne som dojedla svoje lievance. Lievance patria k jedným z mojich najobľúbenejších jedál.

„Dobre, ja si tu Elyu ukradnem o podchodie vyššie. Kým sa ona vyfintí, svadba sa aj začne," zasmiala sa Lexi a vytiahla ma spoza stola.

„Veď je deväť ráno a obrad sa začína až o tretej! To som si mohla ešte hodinku pospať!"

„Áno, lenže tebe všetko dlho trvá. Tak utekaj hore bude s tebou minimálne pár hodín práce," zasmiala sa na mne a spoločne sme sa vybrali naspäť do mojej izby.

„Dobre, ja sa idem osprchovať," predniesla som a na hodinu a pol som sa zavrela v kúpeľni. Bola som nesmierne nervózna, no snažila som sa to potlačiť. A z toho vzniklo len to, že som bola nervóznejšia ešte viac.

Po takmer dvoch hodinách, čo som v kúpeľni upravovala svoje telo som vyšla von. Dala som na seba klasický biely župan a zahniezdila sa v posteli.