Ulice

Prológ

"Za jednu jedinú láskavosť takýto trest?" hundrala si Aylin popod nos, podčiarkujúc otrasným oranžovým zvýrazňovačom asi stosedemnásty papier z kopy, ktorá sa jej váľala po stole.  Desila sa skontrolovať okom hodiny, ktoré jej viseli na stene. Jej rozbúrené ja, veľmi dobre tušilo, že už je minimálne 10 minút po začatí jej každopiatkového rituálu.

"Už nikdy nebudem žiadať o pomoc!" tresla rukou po stole a zaborila svoj špicatý nos do papierov. Chvíľu tajne dúfala, že ním prevŕta dieru až do pekla a stiahne tam sebou aj svojho otravného šéfa.

Kedysi dávno potrebovala Aylin súrne odísť o 3 hodiny skôr z práce. Vedela, že jej mohutný šéf jej to dovolí iba v prípade ak si vezme nadčas. Kto mal však vedieť, že ten nadčas bude v piatok? Piatky boli pre Aylin odjakživa dňom, kedy bola ochotná za chvíľku pre seba aj vraždiť. Jednak preto, že už aj cez viečka zatvorených oči videla plávajúci právny text, a aj preto, lebo to bol posledný piatok, ktorý mala byť doma.

Presne o tri hodiny jej náramkové hodiny oznámili, že je čas ísť. Aylin, ktorá svoju prácu nedokončila ešte ani z polovice zhrabla papiere zo stola, napchala ich do tvrdeného obalu a narvala do kabelky veľkosti obrovského vankúša. Vzala si kabát zo stoličky a vyzula si papuče, ktoré nosila v práci keď už všetci odišli a ona nebola nútená dodržiavať firemný dresscode. Predtým než zhasla svetlo sa naposledy obzrela po svojej kancelárii. Zamračila sa a zložila zo steny malý obraz, ktorý si sem zavesila v deň, keď sem poprvýkrát vstúpila. Táto firma jej nikdy nič nedala zadarmo, prečo by im ona mala nechávať niečo navyše.  Zhasla svetlo a kráčala klopkajúc čižmami smerom k výťahu.

Pred vstupom do podzemnej garáže sa stihla rozlúčiť s  Marthou z ochranky.  Martha bola obrovská žena, vo veku jej matky, čo ale Aylin vôbec nebránilo aby si s tou desivou ženou ako jediná vo firme potykala. Pri prvom kamarátskom objatí, keď ju Martha 'kamarátsky' pobúchala po ramene tak, že ju to takmer zrazilo na kolená, to Aylin mierne oľutovala. Jej doktorku presvedčilo, že nie je týraná až potvrdenie z práce. Keď jej Aylin ukázala, že pracuje v ako sociálna poradkyňa v súdnictve, nechala reči o týraných ženách byť.

Pri príchode domov musela Aylin zaparkovať o takmer tri ulice ďalej. Nebyť dažďa prešla by sa, ale tentokrát si počkala na autobus aj s obrovskou taškou plnou jej vecí. Ten prišiel samozrejme preplnený. Bola nútená položiť obrovskú tašku na zablatené autobusové schody. Dnešný deň už nemôže byť horší, povedala si v hlave keď vystupovala z autobusu.

Po príchode domov na nič nečakala a zmizla v kúpeľni. Na jej každopiatkový rituál už bolo príliš neskoro. S ľútostivým povzdychom pozrela na vaňu a tonu solí do kúpeľa. Vstúpila do sprchového kúta, v ktorom nikdy horúca voda netiekla. Osprchovala sa a pustila sa do zvyšného balenia. Bola nútená vyhodiť asi trilión vecí, ktoré by ešte mohla použiť ale nevošli sa jej do kufra. Natruc si do preplnenej kabelky napchala svoj obľúbený parfém, ktorý by veľkosťou kľudne tromfol aj poniektoré sprchové gély. Kufor s obrovskou námahou odtiahla a natlačila do uzučkej chodby. Istú chvíľku mala nutkanie napísať si zoznam vecí, ktoré nesmie zabudnúť. V momente ako vzala do ruky papier a pero, jej padol zrak na telefón. V tom momente jej tam cinkla správa. Keď zazrela meno odosielateľa znechutene zvráštila nos.

'Otvor dvere. L.' znelo v správe. Aylin, ktorá nemala ani najmenšiu chuť sa zhovárať o jednej v noci so svojím otravným susedom sa v momentne chytila taktiky mrtvého chrobáka. Pozhasínala svetla v celom byte a vypla hudbu, ktorú tak Leova mama nenávidela. On ju však poznal. Do minúty jej cinkla nová správa, kde stálo, že sa mu ráno nevyhne. Kedy sa ten chlap odsťahuje od svojej matky bolo pre ňu záhadou odkedy sa sem nasťahovala. Každé ráno dúfala, že už príde ten čas, kedy sa toho slizáka zbaví. Nakoniec sa ona odsťahuje prvá. Životné prekvapenia.

Nachvíľu pocítila záchvev nervozity, z toho že odchádza. Sama v tej chvíli nevedela, čo ju čaká. Odložila telefón, zakryla sa perinou a tuho zavrela oči.

Ráno však prišlo skôr ako čakala.