Divoký oceán, akým si ty, potrebuje svoju slobodu. Potrebuje priestor, aby sa s každým prílivom o niečo zmenil. A to pri mne možné nebolo. Mňa si zober ako... ako pevninu. Ako niečo, čo je väčšinu času nemenné a pokojné. Aká irónia, však? -Druhé pokračovanie príbehu Keď oceán stretne pevninu-

Hory. Stromy. Jazero. A jedna malá chatka s tajomným obyvateľom. Asi takto by sa dal opísať môj rozprávkový svet.

Zima. Sneh. Nórsko. Polárna žiara. Zima dokáže byť ešte kúzelnejšia, ako jeseň. -Druhá časť príbehu Autumn leaves-

Len ľudia sú schopní skaziť mi náladu, príroda nikdy.

On miloval búrky. Ju búrkou nazývali.

Kde- Zem rodí život, Vzduch vdychuje dušu, Voda zmyje hriechy, Oheň vládne pánom moci, tam sa rodia- pod ochranou Mesiaca, poslední čarodejníci, do spárov smrti.

Život s človekom, ktorý trpí bipolárnou poruchou, by mnohí opísali ako jazdu na divokom kolotoči. Na kolotoči, ktorý sa raz točí prirýchlo a raz nahodí spätný chod a točí sa skoro nebadateľne. Dosiahnuť niečo medzi je skoro nemožné.

Život je ako oceán. Môže byť rozbúrený alebo pokojný. No krásny je stále.

Toto nie je príbeh o dievčati, ktoré nevedelo presne čo chce; o dievčati, ktoré spoločnosti nikdy neukázalo svoju pravú tvár. Nie. Toto je príbeh o chlapcovi, ktorý to všetko zmenil. [písané: 2014-2015 upravované: 2016]

Reči o mne, moja povesť je bitkár a sukničkár, len sa nad tým smejem. Som so svojím životom v celku spokojný. Teda bol som. Do chvíle, keď prišla ona. Mala neskutočne zelené oči, ako hlboký a nepreniknuteľný les. Bolo v nich niečo zvláštne.