#1 ,,Si úbožiak !" Skríkla naňho Jacqueline celá červená v tvári. ,,Som úbožiak. Veď sa pozri, koho mám na krku," povedal jej s pokojným hlasom, ale jeho tvár naznačovala niečo iné. Obočie zvyčajne strašidelne stiahnuté a ľadové modré oči ju s hrozbou prepalovali. ,,Nikto ťa nenútil !" Skríkla znova, nahnevaná ešte viac. ,,Veď to je to ! Keby áno, dotyčného by som päsťami zabil !"

„Je jedno koľko omietky si dáš na seba, vždy budeš v mojich očiach tá škaredá." Chrapľavým a veľmi hnusným hlasom na mňa prehovoril. V očiach mal toľko nenávisti, až mi po holom chrbte prebehol studený a zároveň pálivý mráz.

Čierne strapaté vlasy sú ešte strapatšie, zelené oči podliate krvou z trávy, hánky na ruke od krvi ale inak som vyzeral ako vždy. Skontroloval som si mobil a po zistení že mi Ellie nenapísala som odišiel z izby späť na párty s nohavičkami vo vačku.