tamara_prokop
Niektoré srdcia sa liečia v tichosti. A niektoré potrebujú iné srdce, aby zachránili to svoje.
Keď sa Eleanor rozhodne stratiť z dohľadu - preč od ľudí, ktorí ju ľutujú, pred mestom, kde sa všetko rozpadlo a najmä čo najďalej od človeka, ktorý jej zlomil srdce - ešte netuší, že pred niektorými vecami sa utiecť nedá.
Balí si len to najnutnejšie a sľubuje si, že boľavú dušu necháva doma. V ďalekom Španielsku ju predsa čaká more, slnko a nespútané vlny.
Čo však nečaká je to, že tam bude aj ON.
Adam. Chcel len priestor. Ticho. Slobodu. Ale s Eleanor v rezorte, kde obaja pracujú celé leto, niet kam ujsť. Ani pred ňou, ani pred tým, čo v ňom vždy driemalo, no nikdy to nevedel pomenovať.
A tak stoja oproti sebe. Dvaja ľudia, ktorých rozdelila vzdialenosť, ktorú nevidno - ale cítiť ju pri každom pohľade. A medzi nimi more a vlny, ktoré vedia odplaviť všeličo. No veci, ktoré ostali nevypovedané, naopak vyplávajú na povrch.
Je možné nájsť cestu späť, keď ste sa stratili ešte skôr, než ste sa skutočne našli?