„Čo si si myslel? Že sa do teba zamilujem, keď mi dáš šek? Všetko sa nedá kúpiť." „Peniaze sú vždy cesta. Čo iné by si mohla asi tak chcieť?" „Lásku Nikolaj, chcela som lásku." Upozornenie- Vyskytujú sa sexuálne scény. 18+ !!!!!!!!!!

Mesto Suve je domovom viacerých darmožráčov, úbožiakov, vymáhačov a podvodníkov, ale čo je dôležitejšie je to kráľovstvo, ktoré vybudoval mladý a mocný Victor Grey. Ruby Rivera to vie. V čase núdze upíše svoju dušu samotnému diablovi, aby prežila ďalší deň. Netuší však, že jej veľká nenávisť sa môže v okamihu zmeniť na lásku. Príbeh obsahuje vulgarizmy, násilie a erotické scény. Je určený pre čitateľov starších ako 18 rokov. Celý príbeh, postavy a svet som vymyslela ja a sú výhradne mojim duševným vlastníctvom.

SLOVAK VERSION! "Nestrelili by ste ma." "A to už prečo? Pretože som žena?" "Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. Do obleku sa začala vpíjať krv. Prešla som k nemu a sklonila sa. "Nepodceňuj ženu. Hlavne vtedy, keď má zbraň a motív. Matka ťa mala naučiť lepšie." Zašepkala som mu o ucha.

,,Tak, aký si krásny, taký si hrozný človek, Carter Bully."

Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím jej mami nie je iba kríza stredného veku, ale muž. Konkrétne veľmi úspešný, ovdovený muž s domom na pláži a super sexi synom, ktorý hrá basketbal a patrí do elitnej skupinky vyvolených študentov na Stonewallskej akadémii. Zo všetkých ľudí na prestížnej akadémii však Florence padne do oka iba jeden. Odmeraný a mysteriózny kapitán basketbalového tímu so slabým miestom pre umenie, ktorý odhalí všetky jej tajomstvá na prvý pohľad. Je iba veľmi málo veci, ktoré Wilderovi Scottovi nejdú. Kapitán školského basketbalového tímu a nadpriemerný študent nedokáže iba jednu, celkom dôležitú vec- prejavovať svoje emócie. Nájde však niekoho pre koho sa to oplatí naučiť aj za cenu prezradenia všetkých svojich ťažkých tajomstiev traumatickej minulosti, ktorá ho ešte stále straší nie len v snoch. FLORENCE x WILDER (dokončené) UPOZORNENIE: citlivý obsah

Príbeh začína ešte pred jeho prvou kapitolou. Jej zvrátená rozprávka začína ponukou. Popri štúdiu na univerzite sa Eva pokúša postaviť na vlastné nohy. Pôsobivý život veľkomesta, prestíž i úskalia, prúd všedných dní zanedlho sfúknu závoj z jej očí a počiatočné nadšenie vystrieda snaha nemusieť sa vrátiť domov. Udržať sa znamená boj. Lesk mesta v noci utícha, odkrýva svoje reálne zákutia. Nezáleží na veciach, čo sa odohrajú za zatvorenými dverami.

Nútená vydať sa za človeka, ktorého nikdy predtým nevidela, až príliš rýchlo spoznáva nový život... Hoci sedemnásťročná Anita prežíva najkrajšie roky bez láskavého objatia mamy, s hlavou plnou nádejí sa púšťa do každého dňa. Až do chvíle, keď sa po jedinom radikálnom rozhodnutí stáva bezmocnou bábkou vo svete podvodu, kde hlavné slovo majú peniaze a víťazom sa stáva ten, kto nemá zábrany vziať si, čo potrebuje. Kde teplo nehy zvádza nerovný boj s chladnou vypočítavosťou. Osud niekedy píše príbehy za nás. Bude mať odvahu vziať pero do vlastných rúk?

Je jej únoscom, no zároveň jediným, kto ju smie chrániť. „V každom ryse jej tváre som nachádzal tisíc podobností s človekom, ktorého by som dokázal dobiť holými rukami. Spôsobom, akým sa dívala, hovorila, či hýbala, mi ho pripomínala tak vtieravo, že som jej mal chvíľami chuť urobiť to, čo by som bez váhania spravil jemu. No ona, nech bola vinnou, nech bola jeho krvou alebo najhorším zlom, v prvom rade bola ženou. Bola až príliš mladá. Dnes som voči nej nevystupoval ako ten silnejší. Nezažil som pocit víťazstva ani moci, necítil som, že nad ňou získavam prevahu. Mal som pred očami náš cieľ, z duše sa mi ale protivil strach v jej tvári. Chcel som jej prikázať, nech sa na mňa nedíva, ale bez pocitu, že som slaboch." Zviazaná svetom, ktorý dávno prestal dávať zmysel, našla v jeho očiach záchranu. Zverila mu lásku.

London Groverová vždy bývala samotárka, vyrastala prakticky sama a zvykla si neviazať sa príliš na ľudí alebo miesta, kde sa z času načas zašila. To, že často cestovala z miesta na miesto a nechcela sa nikde dlhodobo usadiť, ju priviedlo do malého mestečka, kde ju u seba uchýlil známy sukničkár a školský lámač dievčenských sŕdc. A to všetko len vďaka tomu, že počula čosi, čo nemala. Odrazu jej banda obľúbených chlapcov dýcha na krk a sleduje každý jej krok, aby nepovedala niečo, čo by neskôr mohla ľutovať. Avšak napokon sa ukáže, že jeden z nich má s London aj iné plány, ako len dávať na ňu pozor kvôli tajomstvu, ktoré sa nechtiac dozvedela. ©️ all rights reserved to sunsetism Best ratings: #1 in teenfiction #1 in love #1 in hate #1 in drama #1 in romance

Rukami som hladila knihu po knihe až som sa zastavila na jednej. ,,Známi anglickí básnici a ich diela" Otvorila som ju na neznámej strane, no ihneď som spoznala to dielo. ,,Čuj, to anjelov sú sbory, Boh ich soslal, aby chorý, komu srdce žiaľom horí, našiel vytúžený mier! Rozpomienku na Lenoru bôľnu shladil jeho mier..." vzdychla som lahodné verše. ,,Havran rečie-" ,,Nikdy ver." dokončil za mňa posledné slová. ,,Ty to poznáš?" Spýtala som sa prekvapene. ,,Edgara Allana Poe... Anglický básnik, veľmi známy a obdivovaný. Jeho diela sú výborné." Mykol plecami. ,,Ty si čítal-" nenechal ma dohovoriť. ,,Havrana? Samozrejme. Aj Mesto v mori, Krajina snov a iné..." jemne sa usmial. ,,Sníva sa mi?" Povedala som skôr rečnícky. Nechápala som, ako niekto takého drsného vzhľadu čítal knihy, ale básne boli väčším prekvapením. A to, že dokončil posledný verš a povedal meno autora, mi utvrdilo, že určite nejaké strofy má prečítané. Zasmial sa. ,,Prečo by sa ti malo?" Visel jeho očami na mne. ,,Pretože to nedáva zmysel. Ty, básne, celkovo knihy... Tvoj výzor a správanie je potom čo? Klamstvo?" šepla som udivene. ,,Práve ty by si mala poznať to, že kniha sa nesúdi podľa obalu." A už ho nebolo. __________ Mnoho ľudí nepozná synonymum slova "láska". Ona ho poznala. Bola to bezmocnosť. Ten moment, keď sa zamilovaná už zamilovávala do niekoho iného. Bolo to snáď možné? Pripadať si tak bezmocne ako ona? Celý ten čas sa to zdalo ako náhodné priateľstvo, no čo keď to bol zámer? Otvoriť jej oči a potom si ju získať. Ale mala vlastne chuť pri všetkej bolesti ponárať sa do ďalšieho hlbokého oceánu, len kvôli tým sivým očiam? Skutočne ju nechcel raniť. Chcel jej len ukázať pravdu, aby si ju mohol zaslúžiť niekto lepší. Niekto ako on... Ale čo z toho, keď ľúbostné verše už nedokážu zahojiť ubolené srdce?