,, Vieš kto bola Medúza?" Moja otázka prerušila ticho, ktoré panovalo, zatiaľ čo som sa hrala s Masonovými vlasmi. ,,Sashka, teraz vážne nie je čas na tvoje príbehy." S povzdychom sa narovnal na stoličke. Obišla som ho a sadla si na stôl pred neho. ,,Nie, prosím, len ma vypočuj." Usmiala som sa, načo on prikývol. Môj úsmev a radosť ho vždy obmäkčili. ,, Medúza, bola zvodná a krásna panna, ktorá spravovala jeden z Aténinych chrámov. Bola verná bohyni múdrosti a vojnovej stratégie a starala sa o jej chrám dňom i nocou. Jedného dňa ju však navštívil samotný Poseidon a priamo vo svätyni ju znásilnil." ,,Niečo morbídnejšie by si vo svojej zbierke nenašla?" Pousmial sa nad svojou podpichovačnou otázkou, za čo si odo mňa vyslúžil jedno štuchnutie do ramena. ,,Au!" Vyplazila som mu jazyk a pokračovala ďalej: ,,Keď sa to Aténa dozvedela, ovládol ju hnev a v záchvate zlosti potrestala nesprávneho. Uvrhla na Medúzu kliatbu. Jej krásu nahradila zelená pokožka, blýskavé oči, obrovské zuby, mosadzné pazúry a vlniace sa hady namiesto vlasov. Ten kto sa na ňu odváži pozrieť, v tom okamihu skamenie. Medúza sa zaprisahala, že už nikdy nikomu neukáže svoju dobrotu ani láskavosť." Zamyslel sa a po chvíli sa opýtal: ,,Prirovnávaš ma k nej?" Prikývla som. ,,V skutočnosti si dobrý človek, Mason. Len si sa naučil pôsobiť chladne, aby ľudia nevideli tvoje slabiny." S povzdychom sklonil hlavu. ,,Som obluda, Sasha. A ty to vieš. Všetci to vedia." Chytila som ho za ruku a donútila sa na mňa pozrieť. ,,Ak by si bol obluda, nebola by som ňou aj ja?" Nechápavo na mňa pozrel a dožadoval sa vysvetlenia. ,,Vychoval si ma." ,,Pretože to bola moja povinnosť, po tom čo som spravil." ,,Nebola. Ty si sa rozhodol, že to urobíš. A pozri na mňa. Vychoval si ma lepšie ako by to dokázali moji rodičia." #2 Death - 16.11. /22

Och, áno, nesmierne ju vytáčal. Až tak, že pomsta chutila sladko ako med, voňala sťa čerstvý hrnček kávy a vyzerala nehanebne lákavo. Pomsta bola len kvapkou v mori bolesti, ktorú spôsobil jej rodine. Problém bol v tom, že nebola jediná, kto prahol po odplate. Vždy sa vravelo, že hranica medzi láskou a nenávisťou vie byť nehorázne tenká, občas priam neviditeľná. Nikto však Riley nepripravil na zmätok, ktorý jej trápil hlavu, keď ju Sam nazval svojou kráskou. Fakt, že mu mohla pripadať krásna, ju netrápil, to majetníckosť s akou si na ňu nárokoval, ju štvala a zohrievala zvnútra zároveň. Ona si však stranu dávno vybrala a plánovala mu ukázať, že ňu plané reči, vzhľad hokejistu a smaragdové očká tak ľahko neobmäkčia. Alebo áno? (haters - lovers) Úryvok z knihy: ,,Si jeden namyslený, povýšenecký, necitlivý idiot! Presne to si! A ja? Mala by som sa preplieskať za to, že tu s tebou ešte som a idem spraviť toto!" Okamžite som ho pobozkala. Bez rozmýšľania som priložila pery na jeho a dávala mu vyžrať všetko, čo mi kedy urobil. ,,Nenávidím nás." Šepla som. Keby len tušil, ako veľmi ho milujem. ❕Prípadné vulgarizmy❕ #1 teenfiction (29.10.) #1 klamstvo (31.10.) #1 škola #1 siblings #1 teenagers #1 nenávisť #1 girl #1 romance #2 love #1 láska #1 hate

Rukami som hladila knihu po knihe až som sa zastavila na jednej. ,,Známi anglickí básnici a ich diela" Otvorila som ju na neznámej strane, no ihneď som spoznala to dielo. ,,Čuj, to anjelov sú sbory, Boh ich soslal, aby chorý, komu srdce žiaľom horí, našiel vytúžený mier! Rozpomienku na Lenoru bôľnu shladil jeho mier..." vzdychla som lahodné verše. ,,Havran rečie-" ,,Nikdy ver." dokončil za mňa posledné slová. ,,Ty to poznáš?" Spýtala som sa prekvapene. ,,Edgara Allana Poe... Anglický básnik, veľmi známy a obdivovaný. Jeho diela sú výborné." Mykol plecami. ,,Ty si čítal-" nenechal ma dohovoriť. ,,Havrana? Samozrejme. Aj Mesto v mori, Krajina snov a iné..." jemne sa usmial. ,,Sníva sa mi?" Povedala som skôr rečnícky. Nechápala som, ako niekto takého drsného vzhľadu čítal knihy, ale básne boli väčším prekvapením. A to, že dokončil posledný verš a povedal meno autora, mi utvrdilo, že určite nejaké strofy má prečítané. Zasmial sa. ,,Prečo by sa ti malo?" Visel jeho očami na mne. ,,Pretože to nedáva zmysel. Ty, básne, celkovo knihy... Tvoj výzor a správanie je potom čo? Klamstvo?" šepla som udivene. ,,Práve ty by si mala poznať to, že kniha sa nesúdi podľa obalu." A už ho nebolo. __________ Mnoho ľudí nepozná synonymum slova "láska". Ona ho poznala. Bola to bezmocnosť. Ten moment, keď sa zamilovaná už zamilovávala do niekoho iného. Bolo to snáď možné? Pripadať si tak bezmocne ako ona? Celý ten čas sa to zdalo ako náhodné priateľstvo, no čo keď to bol zámer? Otvoriť jej oči a potom si ju získať. Ale mala vlastne chuť pri všetkej bolesti ponárať sa do ďalšieho hlbokého oceánu, len kvôli tým sivým očiam? Skutočne ju nechcel raniť. Chcel jej len ukázať pravdu, aby si ju mohol zaslúžiť niekto lepší. Niekto ako on... Ale čo z toho, keď ľúbostné verše už nedokážu zahojiť ubolené srdce?

,,V skutočne ma nechce, Ari," povedala som a radšej sa pozrela inam. ,,Mám vagínu rovnako ako všetky ostatné. To je to, čo on chce." Neodpovedala. Možno uznala, že mám pravdu, možno vie niečo, čo ja nie.

#3 Leonid a Ally. Dvaja ľudia, ktorí s láskou nechcú mať nič spoločné. Ani jeden nebol zaľúbení a pri myšlienky, že by niekoho mohli milovať, sa im nezastavuje len rozum, ale aj srdce. Dvaja rozdielní ľudia, ktorých spája rovnaká vec.

Začína sa Carlyin stredoškolský život, ktorý prinesie veľa zodpovednosti a ľudí. Či už dobrých alebo zlých. Prešla si peklom, keď stratila svoju rodinu a priateľ jej v tom moc nepomáhal. Skôr to zhoršoval. Večne chodievala domov zbitá, celá zakrvácaná, raz skončila kvôli nemu v nemocnici. Snaží sa zabudnúť, ale stále sa niekto vyskytne, kto jej to prekazí. Úryvok z príbehu: ,,Jeho jasno, ľadovo modré oči ma sledovali. Každý môj krok, pohyb a čin. Stál predo mnou ako zjavenie. Moje city k nemu boli silnejšie ako zdravý rozum, on si toho nevšimol. Nikdy. Hovorila som si, miluje ma alebo nenávidí? Odpoveď vedel, len on, nikto iný. Ani Boh sám sa v ňom nevyznal. On sám vedel, čím bol, kto je a kým bude," možno si povšimol, že hovorím o nás dvoch, možno. ,,Jej tmavé, tajomné zelené oči ma nikdy, ani nevyhľadali. Prial som si byť stredobodom jej pozornosti. Vyhýbala sa mi, vždy. Bojí sa ma alebo sa hanbí prejaviť city? Pýtam sa sám seba, chce ma alebo nie? Odpovede na moje otázky, vie zodpovedať iba ona, nikto iný," zahľadeli sme sa na seba a usmiali. Nič viac, nič menej. Best rating ----> #1 v TeenFiction |6.12.2015| --------------- !UPOZORNENIE! Príbeh obsahuje nadávky, psychicky narušeného človeka! Radšej to napíšem, len aby niektorý osemročný čitatelia nerozprávali neslušne alebo robili niečo iné! :D

„Je jedno koľko omietky si dáš na seba, vždy budeš v mojich očiach tá škaredá." Chrapľavým a veľmi hnusným hlasom na mňa prehovoril. V očiach mal toľko nenávisti, až mi po holom chrbte prebehol studený a zároveň pálivý mráz.

,,Časť mňa dúfa, že v tebe žije ten malý chlapec, ktorému som zahojila ranu. Časť mňa dúfa, že tam niekde je a bude sa aspoň chvíľu na mňa pozerať presne tak ako to robil deň, keď plakal. Ale čo najviac chcem je, aby si vypadol." .... ,,Presne tak ako si vypadla z môjho života ty ?" ... lebo kým sme nebyť minulosti ? aké rozhodnutia by sme robili, ak by neexistovala minulosť ? bez ohľadu na všetko.. minulosť je všetko. všetko je ona. všetko, čo sme, kým sme, čo robíme, čo pociťujeme.. všetko je to ona. bez ohľadu na všetko. a taktiež sa zlými nerodíme. minulosť nás urobí zlými.

,,Loriana, občas si vravím, čo tu vždy robíš. Pretože už tým, že si tu, mi kazíš môj kyslík." Ozval sa Rey so svojím hrubým hlasom, ktorý vám dával pocítiť, že ste presne tá osoba, o ktorú nikto nestojí.