Som na ruskom kolese. Necítim nič. Stojím v okne tretieho poschodia. Necítim nič. Vidím šteňa, nad ktorým sa všetci rozplývajú, vidím horor pri ktorom všetci kričia, vidím vraj nádherný západ slnka. Necítim nič. Vidím môj domov v plameňoch. Necítim nič... tak vojdem.

Poézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok prežívania, čo zachytiť vedia aj slová. (1:41) 22.5.2023~ ...

Básnický svet bol úžasný i miestami sa potýkal so zatratenosťou každodenného života i sveta ako takého. Poéziu treba vnímať ako dôležitý aspekt v živote ľudí, ktorí ovplývajú umeleckým citom.