,,Urob to," povzbudil ma šepotom ako by mi čítal myšlienky. Nadvihla som jeho čiernu prilbu a tým odhalila len jeho bradu, pery a kúsok nosa. Pritisla som svoje pery na jeho a ochutnala ho. Rukami mi stískal stehná dosť veľkou silou, ale na tom nezáležalo, ja som sa sústredila iba na náš bozk, pretože konečne po dlhej dobe aspoň niečo napĺňalo tú prázdnotu vo mne. Je to celé iba hra. Auror je unavená z toho ako sa točí na kolotoči života, ako je každy jej deň rovnaký, teda až dokým jedného dňa jej celý život nezmení pozvánka do hier. Za iných okolností by umrela medzi prvými, ale niekto jej v tom bráni.

Môže to znieť ako klišé, no naozaj je pravda, že život niekedy spojí dvoch ľudí, ktorí by to nikdy nečakali. Svoje o tom viem aj ja...