"Si v pohode?" pošepol. Chcela som, aby zo mňa okamžite zliezol, už urobil dosť tým, že som mu mojim telom stlmila jeho pád. Nadýchla som sa, že niečo poviem, pricapol mi svoju ruku na ústa, ukazovák si priložil k svojim perám. "Buď ticho Ela.." pomyslela som si a radšej tesne zatvorila svoje oči. "Musia byť niekde tu...
Hra ktorú nikto nechce hrať, okrem neho. Začal sa ku mne približovať a postupne zrýchlil krok. ,,Nepovedal som, že budem hrať fér, ibaže chcem hrať fér. To je rozdiel." skonštatoval s úškrnom na tvári. Zrazu sa ku mne rozbehol ako mačka po svojej myši. Jeho hra začala.