Niall bol neustálym terčom žartov na svoju váhu, vzhľad a osobnosť od rodiny, kamarátov a spolužiakov. Hovorili, že len podpichujú alebo hrane kritizujú. Ale to neznamenalo, že to bolelo menej. Niall mal 11, keď sa jeho pokožky prvýkrát dotkla žiletka. Bol s tým veľmi rozumný, rezal sa, keď bol sám a vždy len na stehná. To mu narušilo aj jeho pohodlie. Vždy nosil tepláky a počasie v Anglicku nato bolo perfektné, nikdy nemusel nosiť šortky. Liam bol typický stredoškolský študent, dostával celkom dobré známky, jeho priatelia boli milí ľudia; niekedy idioti, ale stále milí ľudia. Niall sedel na strome v parku. Pozoroval západ slnka, jeho myseľ bola celkom prázdna. Liam, chlapec, ktorý vedel matiku, ako jediný v triede, naňho zavolal. Všimol si aký bol ten strom starý a jemne nestabilný. Keď Niall počul hlas, nadskočil a mierne sa zakolísal. „Prosím, poď dole," zakričal Liam „Ublížiš si." „Už sa stalo," zašepkal Niall. originál: niamlovechildren preklad: VeronikaBritan

Ne vždy když jste krásný, musíte být šťastný. I tady vám ukážu, že nezáleží na tom, jak člověk vypadá na povrchu. Může vypadat šťastný, ale v uvnitř se může hroutit.