Každá tragédia je na niečo dobrá, alebo nie?

~Príbeh sa odohráva v minulosti.~Je to o dievčati menom Evanna ktorú rodičia dali na dievčenskú´akadémiu pretože sa trochu pomiatla. Evanna si myslela ako je doma hrozne ale hneď ako prišla na dievčenskú akadémiu,zistila že tam je horšie~Príbeh plný sklamania,lásky,prijateľstve,odvahe…Začnem odzačiatku,teda ešte keď bola Evanna doma....

Neverím nikomu, ničomu. Iba sebe. Život ma naučil poznať dobro a zlo. Bolesť a radosť. Utrpenie a nenávisť. Volám sa Lola a mám 13. Bývam v malej dedine, na okraji mesta. Od života som chcela toho asi dosť-dobrých kamarátov, ktorí ma podržia. Rodičov, ktorí ma budú mať radi a hlavne zdravie- no ani jedno mi nevychádza, ani jedno s toho sa mi nesplnilo. Mám jednu kamarátku, ktorá mi nerozumie. Rodičia sú opilci a myslia iba na chlast a zdravie? Mám rakovinu. Každého koho stretávam na ulici sa mi vysmieva pre vypadnuté vlasy.... Každý deň počúvam nadávky a pripomienky na moju osobu aa učitelia sa na tom vždy zabávajú. Okey som iná ako ostatní. A vždy aj budem. Vo svojom okolí nemám ani jednu osôbku, ktorá by sa mi nesmiala, ktorá by ma neohovárala a hlavne, ktorá by ma mala rada- až na moju starkú. Starká Betty je to najkrajšie čo ma v živote mohlo stretnúť. Ona je jednoducho poklad. Každý deň ma povzbudzuje a každé ráno sa prebúdzam pod jej strechou. Na stole ma vždy čaká pekný odkaz do nového dňa a teplé kakao. Keďže skoro ráno vstáva a uteká do práce, nemám príležitosť sa jej poďakovať za krásne uvítanie nového častokrát deprimujúceho dňa...