Smokingy, luxusné róby, hudba, okázalý prepych... Dlho očakávaný večierok dýchajúci eleganciou je v plnom prúde. Lovci klopú na dvere a upíri si musia dať väčší pozor ako kedykoľvek predtým. Stačí jeden zlý krok, malá nepozornosť, sekundové zaváhanie a ich snaha o prímerie sa môže rozplynúť ako prach vo vetre. Merrit konečne spoznáva najväčšieho manželovho protivníka - svojho vlastného otca. Napriek spoločnej krvi ho, rovnako ako všetci upíri, pokladá za nepriateľa. Jej rodinou sa stali bytosti s tesákmi, ktorými Mike nevýslovne opovrhuje. Nedávno si slepo priala, aby ju zachránil, ale viac to nechce. Nie po zistení, že ju hodlá využiť pre svoj šialený plán. Nad hlavou jej ako Damoklov meč visí hrozba únosu, ktorá sa po Cameronovom varovaní stáva priveľmi reálnou. Dorian je ale pevne rozhodnutý udržať jeho kráľovnú po svojom boku a ochrániť ju i za cenu vlastného života. Osud mu doviedol jeho nylenyth priamo do náručia a on ju nehodlá pustiť. Nikdy. Merrit s tým viac než súhlasí. Kráľ upírov jej totižto dokázal ukradnúť srdce a uväzniť ho v pavučine nesmiernej lásky, aj keď je pre ňu záhadou, ako sa to mohlo stať. Moratórium sa tak mení z falošného divadielka na skutočnú túžbu nájsť šťastnú a hlavne spoločnú budúcnosť. Táto veľmi stará zmluva to má zabezpečiť. Kto však môže garantovať, že ju Mike vážne podpíše? Na večierku sa navyše objavujú osoby, ktorých prítomnosť otvára staré rany a testuje silu zväzku kráľovského páru do posledného momentu. Je ohnivé puto medzi osudom určenou dvojicou dosť pevné na to, aby porazili démonov minulosti? Sú len dve možnosti, ako to dopadne. Buď to ich vzťah posilní... Alebo nadobro zničí. | pokračovanie príbehu Kiss of death | ~{cover by Ann2031}~

Zadíval sa mi do tváre, naklonil hlavu k ramenu a prižmúril oči. Ubehli snáď i minúty, počas ktorých som nenašla vôľu pohnúť sa, či prehovoriť. A odrazu sebou šklbol, výpad proti mne doplnil krátkym a výrazným zavrčaním. Naskočila som a z hrdla mi uniklo vystrašené písknutie. Zachechtal sa iba. Môj pohľad sa zúžil, pocítila som rastúci hnev, hoci sa podobná reakcia dala očakávať. „Čo tu chceš?" nádherný chrapľavý hlas mi vnikol do hlavy, zvíril všetky myšlienky ako ničivé tornádo a do tela mi vystrelil prudké chvenie. Žalúdok mi zovrela neznáma sila, nohy ma začali zrádzať a prekvapila ma ohromná sila, ktorá z neho vyžarovala. ...z hlasu... Prezeral si ma ako korisť, pomaly mi skĺzaval zrakom po tele a oči striedavo rozširoval a privieral. Nadobúdala som dojem, že menia farbu, mohol to byť však pokojne aj výplod mojej fantázie.