Timea práve skončila zdravotnícku školu a nastúpila do nemocnice na Jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa stará o novorodencov. Výplata nestojí za nič, ale staršie kolegyne Jozefka a Katka jej všetko vynahradia. Ani práca s mladým doktorom Vinklerom ne je najhoršia. Timea pochádza z priveľkej rodiny, neustále je u nich plný dom, preto hľadá útočisko práve v nemocnici. Keď sa však v práci začne všetko rúcať a Timea nemá na výber, bývalá spolužiačka zo školy ju presvedčí, aby s ňou odišla do zahraničia pracovať ako opatrovateľka. Dokáže Timea všetko opustiť a nájsť svoje šťastie a lásku vo svete?

Sypal som si popol na hlavu v očakávaní spásy. -Dodatok k príbehu Keď minulosť stretne prítomnosť-

-Myslia si, že sa chcem zabiť. A chceš? -Možno...

Divoký oceán, akým si ty, potrebuje svoju slobodu. Potrebuje priestor, aby sa s každým prílivom o niečo zmenil. A to pri mne možné nebolo. Mňa si zober ako... ako pevninu. Ako niečo, čo je väčšinu času nemenné a pokojné. Aká irónia, však? -Druhé pokračovanie príbehu Keď oceán stretne pevninu-

Život s človekom, ktorý trpí bipolárnou poruchou, by mnohí opísali ako jazdu na divokom kolotoči. Na kolotoči, ktorý sa raz točí prirýchlo a raz nahodí spätný chod a točí sa skoro nebadateľne. Dosiahnuť niečo medzi je skoro nemožné.

Tonka má neobvyklé meno, zato úplne obyčajný život. Práve skončila gymnázium, nastupuje na vysokú, má najlepšiu kamošku a zopár koníčkov. Malomestská nuda. Ale ak sa pripletie do života niekomu, kto vie, ako sa zabaviť, objaví nový svet. Mišo a jeho kamarát sú ako neriadené strely. Kam prídu, tam je zábava. Až kým... --- „Zahráme si hru?" pregúli sa nabok Mišo a podoprie si hlavu o lakeť. „Nie," lenivo odpovie Musím-sa-ho-opýtať-na-meno. „No tak, musíme tu zabiť nejaký čas, kým začnú premietať," presviedča ho Mišo. „Tonka, povedz, že si chceš zahrať," ďobne do mňa prstom. „Podľa toho, akú." „Pravda alebo odvaha." „Kategoricky odmietni," poradí mi Musím-sa-ho-opýtať-na-meno. „Videla si ho predsa na tom moste. Nemá zábrany. Kladie osobné otázky a na žiadne neodpovedá, radšej bude robiť blbosti."

Názov by pokojne mohol byť aj Romanca z fitnesscentra. --- "Nikdy nebudem krásna a štíhla ako ony," obzerám sa po dievčatách vo fitnesscentre, ktoré sa jemne lesknú od potu, kým zo mňa leje ako z krhly a mokré vlasy sa mi lepia na čelo a krk. Erik odloží handru na pult a podá mi uterák. "Baví ťa to?" kývne hlavou smerom k bežiacemu pásu a stacionárnemu bicyklu. Nikdy by som si nemyslela, že to poviem, ale "Áno, konečne robím niečo pre seba." "Tak vidíš. Si tu každý deň, makáš omnoho tvrdšie ako ony. Podstatné je, že máš zo seba dobrý pocit." Usmejem sa na neho, som vďačná za povzbudenie. "A teraz bež naspäť, dnes si to poriadne flákala," hodí mi fľašu s vodou a vráti sa k utieraniu pultu. Má pravdu, dnes som to flákala. Ako vie? Žeby ma sledoval? ---Úryvok z príbehu o maturantke Nine, ktorá je nešťastná z toho, že má pár kíl navyše a žiaden vzťah na obzore.

update soon

Je nesmierne ťažké stať sa slobodnou matkou v sedemnástich. A čo tak otcom? Aké to je, keď urobíte jedinú chybu, a odrazu musíte chodiť do školy, zohnať si brigádu, a popri tom všetkom sa namiesto stretávania s kamarátmi pri pive starať o bábo? Vás spoločenský život prakticky neexistuje. A čo ten milostný? Nehovoriac o tom, že vám na prsty šliapu prehnane starostliví rodičia.

Hana bývala kráľovná školy, výborná žiačka, nerozlučná kamoška s Vandou a priateľka úžasného Dominika. Potom v jeden letný večer sa čosi stalo. Vanda sa odrazu s Hanou nerozpráva, Dominik ju obchádza širokým oblúkom, Hana sa schováva za sivé svetre a budia ju nočné mory. Nemôže to povedať rodičom, spolužiačky si šepkajú za jej chrbtom. Ak jej môže niekto pomôcť, je to jedine Filip, Vandin mladší brat, ktorý má tiež svoje tajomstvo.