PRISĽÚBIŤ, -i, -ia dok. (komu čo i s neurč., i bezpredm.) dať sľub, dobrovoľne sa zaviazať niečo urobiť, sľúbiť: Prisľúbil mi záväzne sňatok. ĽÚBIŤ, -i, -ia nedok. 1. (koho i bezpredm.) mať rád, milovať: Ľúbi ma zo srdca, zo zvyku, povrchne, málo, nič. (Urb.) 2. (čo i neurč.) mať záľubu v niečom, mať rád, mať v obľube „a tak skús si prisľúbiť, že sa budeš ľúbiť"