Rukami sa opriem znovu o zábradlie a tak presuniem na ne väčšinu váhy svojho tela. S ťažkým povzdychom sa pozriem na ruku a najmä na nenápadný prsteň na ukazováku ľavej ruky. Strieborný sľubný prsteň s malým modrým kamienkom uprostred. Jemne si ho z prsta zložím a začnem ho skúmať z každej strany pri svetle obrovského mesiaca a hviezd. Veľmi dlho rozmýšľam, či ho hodím do vody, alebo si ho nasadím na prst, kde bol doteraz. Človek, čo mi ho dal je preč a už sa nikdy nevráti, ale bolo priskoro zabudnúť. Jeho žiarivý úsmev, farbu a strih vlasov, prenikavo zelené oči, dokonca aj jemne mätová vôňa. Ešte nie som pripravená ho nechať ísť. - Still in progress