Pár slov o tom, prečo je pojem „obyčajné dievča" absolútny nezmysel.

Dievčatá, nedajte sa odtrhnúť chlapcami, ktorí vám nepatria.

Vesmír, tak nekonečne a krásny. Ako ona, alebo len ako jej city. /Môj nový žáner- riadky/ #12 in poetry

Nemali by sa umelci rozdávať? Rozdávať svetu seba a svoje diela? Nie všetci. Táto nie. Ako skončí život jedného talenkovaného sebca? Alebo nikdy neskončí? #244 v Short story -30. 8. 2016

keď poviem, že som krásna a že počúvam beatles, prečítaš si to? ďalšia poézia, ako keby jej nebolo dosť. venujem Filipovi, pretože on je Denisom k mojej Laure.

Ona našla Jeho. No bude však jeho?

i růže jsou někdy zlé a pak tou ukradenou krví píšou tuhle nepřiměřeně smutnou poezii (kde je jen pár zmínek o nich samých) - - - - - - - - - - - - - Dokončeno @Amaenell ©2018 /29/03/18/ # 8 V Kategorii Poezie

Jeho srdcem proudí hudba a v jeho hlavě se tvoří slova. A když se dají dohromady, vznikne neobyčejná symfonie. Ale může být píseň bez not? LGBT+ story ElenWh©2017 30. 6. 2017 - 27. 7. 2018 #18 in Teen Fiction

Nádherné krvavočervené vlasy sa jej leskli v žiare vychádzajúceho slnka. „Samuel?" venovala mu nevinný pohľad spod dlhých mihalníc. „Vzal by si ma domov?" chcel jej povedať, že nemôže. Mal jej to povedať, ale ona naďalej naliehala. „Prosím." pristúpila k nemu o krok bližšie. „Sľubujem, že neurobím nič zlé. Len ma tam vezmi. Prosím." čierne oči jej zakalili slzy. „Prosím, potrebujem vidieť domov. Skutočný domov. Ty vieš, že nie som taká ako o mne hovoria. Stále som anjel, hoci mi vzali krídla." Jeho vlastné krídla sa zachveli, keď si uvedomil, že aj on o ne príde. Každú chvíľu sa otvoria dvere jeho cely. Odvedú ho k otcovi. A ten ho odsúdi k pádu. Padne a to len kvôli tomu, že ju pustil do neba.

Si schopná mnou žiť, aby si dennodenne umrela?