Texting ✔
Best rating: #1 in Short Story ♥♥
Čo sa stane ak sa dievča, ktoré nikto nepozná zapletie so školským ,gangom'? Šiesti nepoučiteľní chalani proti jednej babe, už tu je vidieť, že to nebude mať ľahké. Zmenia oni ju alebo ona ich? Best rating ----> #1 v TeenFiction Úryvok z príbehu: ,,Kam si išla?!" ,,Domov." ,,Prečo?" ,,Bývam tam, nie?" ,,Prečo si...
Sally žije pokojný život typickej stredoškoláčky. Má plný šatník, na tvári vždy dokonalý make up, a mobil plný súčasnej komerčnej hudby. Zdá sa jej že život nemôže byť lepší. Potom sa ale prebudí v nemocnici a vedľa nej sedí neznámy chalan. Vysoký mladík v koženej bunde, čiernom oblečení a s tetovaniami. Kto je a preč...
„Som zavislý," „To nemyslíš vážne?!" „Myslím a navyše sa do nedá liečiť." „N-nie, prosím... veď predsa každá závislosť sa dá niekde liečiť!" „Vieš, veľmi pochybujem, že sa niekde dá liečiť závislosť na Clare Brooklynovú." Každý z nás má slabé miesto. Jeho slabým miestom je ona. [Príbeh neprešiel gramatickou ani žiadno...
[dám ti 30 dôvodov, prečo sa nezabiť] //©thhweeknd 2015 all rights reserved. First Slovak translation of this story by dominikav
miloval si ma, ja nie. milovala som ťa, ty nie. ©All Rights Reserved 2015 11.10.2015 - #16 in shortstory. 22.10.2015 - #7 in shortstory. Cover by: @LilaBurn
Patres a Mayra dvaja ľudia dva osudy jedna láska tisíc spomienok... *Venujem človeku, ktorý ma každý deň inšpiruje.* Copyright © 2015
Všetko odišlo spolu s ním. Naše objatia, bozky, smiech a tá neustála dobrá nálada. Ale jedno ostalo - city. No dokážu pretrvávať aj po dlhom odlúčení? Áno, dokážu, pokiaľ je to pravá láska... [Tento príbeh neprešiel žiadnou kontrolou.] © All rights reserved | 2015
Séria „Melancholická dystopia" je moja najnovšia séria, ktorú som odštartovala v lete 2015. Jedná sa o intímne krátke príbehy, z ktorých každá jedna časť obsahuje rovných 100 slov. Obrazy, emócie a myšlienky, ktoré sa v tomto príbehu nachádzajú, ti nedovolia odtrhnúť sa od príbehu, a zároveň poskytujú dostatočný pries...
Každý niekedy potrebuje psychickú oporu. Niektorý ju majú vo svojej rodine, iný v priateľoch. A niekto píše listy. • • • • Som ponížená, pretože som ti dôverovala. Vkladala som do teba veľké nádeje. Nádeje, že sa s mojimi citmi, myšlienkami a spomienkami nebudeš zahrávať. Stačilo by mi, keby si ich len vstrebal...
*Milujem tvoj krásny zadok* - To bola vec, ktorú som radšej nevyslovovala nahlas; bohvie, čo by si o mne pomyslel. Lucas sa zasmial a ja som na neho nechápavo pozrela. Otočil sa naspäť k chladničke. "Ďakujem." Prehlásil. "Za čo?" "Za to, že mám krásny zadok." #BuďmeŠťastní All Rights Reserved @ivuska2311 2014