Večer... Chvíľa kedy myšlienky nedajú spať. Ale v tej tme vás ľahko prepadnú aj iné myšlienky: temné a strašidelné. Ale v tom tichu akoby s vami niekto bol. Vaša nočná mora. Dovoľte jej, aby vám porozprávala príbeh. Veď váš strach je to, čím sa živí.
"Keď sa Martin vyslobodí spod váhy trosiek, ostane nehybne stáť. Je ako zmeravený. Nikoho nikde nevidí, ani len mŕtvoly ostatných vojakov. Ja sa prizerám z pod obrovskej trosky, čo kedysy bývala stena. Ale som ďaleko a nemyslím, že by si ma všimol. A tak len dúfam, že sa mu podarí utiecť."