„Kiežby som sa nikdy nenarodil do tohto domu! Kiežby som ťa nikdy nenazval matkou a teba otcom!" Timothy prišiel o svojho brata a sestry, od toho osudného večera ho nekontaktovali. Rodičia si vybíjali hnev, smútok, negativitu na ňom, takmer mu dávali za vinu aj zlé počasie. A on sám odohnal priateľov. Bol opustený chlapec, ktorému sa v hlave začali tvoriť verše piesní a zrazu vedel, že všetko bude iné. Tim im napísal. Všetkým. List s priloženou pesničkou. Nevedel ako to skončí, aké to bude mať pokračovanie, ale vedel, že piesne, ktoré napísal konečne musia výjsť zo šuflíka do rúk, ktorým aj patria. „Nerozumiem, kedy sa z môjho dieťaťa stalo monštrum?!" © 2017| TeressaPlumer cover by TeressaPlumer

Láska je silnejší liek ako smrť. Jedného dňa sa zobudíte a chcete si vziať život. A potom otvoríte oči a zistíte, že vás niekto naozaj miluje. • • • • Vyliezol na múr a pridržal sa pilieru, čo držal most nad vodou. Ešte si chcel vychutnať posledný západ slnka a zistiť, prečo generácie umelcov hľadajú inšpiráciu práve v ňom. Užíval si pohľad na magickú oblohu, na ružové a žlté svetlá, čo sa škriepili na hladine vody. Slzy mu tiekli po tvári. Teraz si to môže dovoliť, môže plakať. Môže i kričať, revať, skákať, no i tak vie, že jeho rozhodnutie sa nezmení.

Sage and Vera are both high-school seniors. Different schools, different worlds, but both managing to survive in New York City. The world is a lot less big when Sage and Vera realize they live in the same apartment building, but the real story begins when Sage bumps into Vera on the roof. It turns out that Sage is actually not too great at surviving in New York. Through daily conversations on the roof, Sage and Vera learn how to see life in different perspectives, battle against the obstacles in their lives, and find themselves in the most unlikely of ways. Best Rank : #65 in Short Story