"Vieš, že Emmi nikdy nebude tvoja. Za prvé si ryšavý a ryšavý ľudia nemajú dušu, takže ju nemáš čím milovať. Za druhé nikdy nespíš, čo len potvrdzuje fakt, že nemáš dušu. A za tretie si čudák a nemehlo, Colin." prehovorí nafúkaným tónom naposledy a zostane po ňom len ozvena jeho krokov. Colin je pätnásťročný chalan, ktorý už od nepamäti trpí výnimočnou chorobou, ktorá mu znemožňuje normálne spávať. Skutočné problémy, ale nastanú až vtedy, keď jednej noci zaspí...

Citát Marka Twaina vraví: „Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života." A ona prežíva na hrane a stále čaká. Stále čaká na ten jeden deň, kedy sa to stane. Na deň, kedy jej káva bude chutiť ako tie najjemnejšie oblaky, kedy ju hudba v jej slúchadlách prinúti tancovať šťastím. Čaká na deň, kedy sa opäť zamiluje do života, kedy bude zase žiť a nie len prežívať. Avšak tento deň neprichádza...

April je obyčajné "násťročné" dievča, ktoré má hlavu plnú myšlienok, svet plný chaosu a problémov. Jedného valentínskeho večera sa však všetko ešte viac zamotá a ona zrazu nevie, ako z toho von. Preto si začne písať denník, do ktorého vkladá nádeje, že jej pomôže dať opäť život dokopy.

Kto rozhoduje o tom, čo je to mladosť? V angličtine je na to pojem teenager, čiže vás svet bude považovať za adolescenta, len pokiaľ je vo vašom veku koncovka "teen". Príbeh teenagera na prahu dospelosti, ktorý začína pomaly chápať, že už ním dlho nebude.

Stála na opustenom, polorozpadnutom moste uprostred noci. Ten most bol pre ňu prekliaty, no i tak tam stále chodievala. Dívala sa dolu a vietor sa jej jemne pohrával s vlasmi. Venovala pohľad hviezdam na oblohe a zhlboka sa nadýchla. Chcela umrieť, no zároveň chcela žiť... Je mladá a život má pred sebou, no cíti sa veľmi osamelá. Jedného dňa však spozná Liama. Ten bude jediný ktorý ju bude chcieť zachrániť. Bude jej chcieť pomôcť a pomaly začne uceľovať všetky jej rany. Až kým sa jedného osudného dňa, znovu nestane niečo, čo všetko úplne pokazí...