Kniha plná vtipů kterou si určitě užijete. :)) Pokračování Vtipy vtipů 2 Děkuju za každé přečtení , hlasy a komenty! Poznámka: Tu knihu vám přeci nikdo nevnucuje! Tak si prosím odpusťte komentáře typu "chcípni" a td. není to příjemné. Někomu se to líbi! Hezký den! ❤🎈 #1 v kategorii humor 22.4.2018

Vopred ďakujem za prečítanie!! :) #3 v poézii, za čo vám chcem poďakovať, ste úžasní!! :) ďakujem, som vďačný za vašu podporu :) ......... Musím sa priznať. Som neuveriteľne nervózny!! Keby teraz cítite to, čo ja, len by ste krútili hlavou neveriac, že môže byť niekto až takto nervózny :D Cítim sa tak preto, lebo netuším ako prijmete novú zbierku básni... Ale dúfam, že sa nájde aspoň jeden, aspoň niekto komu sa bude páčiť aspoň jedna báseň :D Áno, je to tak. Nová zbierka básni. Bude obsahovať štyridsať básni (ak som ich správne spočítal, pretože nie sú ešte všetky dopísané :D) z toho sedem krátkych, sú naozaj krátke a je ich schválne sedem. Prečo krátke?? Pretože ma dobehli nepripraveného keď som ich nemal kde zapísať, a aby som na ne nezabudol, radšej som ich nerozširoval :D :D Čím viacej píšem, tým som viac a viac kľudný, čo je fajn, ale aj škoda, pretože som napísal všetko čo som potreboval, a aj kus naviac (narážam na priznanie svojho pocitu :D) Úsmev :)

#1 v poézii #1 Wattpad Awards 2015 v kategórii poézia Za všetko vám ďakujem, ste úžasní!! :) ......... Zopár bielych vločiek padá starší pán zasnežené piano zbadá uprostred bielej lúky prisadne k nemu a odoženie muky, ktoré ho trýznili celé nekonečné roky. Nežne pohladí ho po klávesoch počuť praskať sneh pod ťarchou kopýt srnky žili v blízkych lesoch, ktoré lúku na vôkol mohli zdobiť pán sa cítil spokojný, lebo mohol čo ho baví chvíľu robiť. Ruky červené od mrazu, jemne pritlačil a prebudil tón potrel si dlane o seba odrazu mrzol, aj keď na stole pod oknom hral starý magnetofón z hlbokého zamyslenia ho prebralo vibrovanie, vo vrecku telefón. Odhrnul klávesy od zvyšného snehu zavrel oči a začal hrať, krásnymi, sladkými tónmi prikrýval nehu predstava o svojskej láske ho začala hriať na srdci vyryté ryhy bolesti ale i lásky, ktoré si nenechal vziať...

Mia je obyčajné dievča. Jediná vec vďaka ktorej sa cíti iná je jej neskutočná láska K živlom. Miluje vietor vo vlasoch, príroda ju ukľudnuje, vo vode sa cíti voľná A V prítomnosti ohňa silná. No je to práve oheň ktorý ju zabije. Ale je to naozaj tak? Umrie rukou tohto nespútaného živla? Alebo jej naopak daruje nový a neuveriteľný život plný nadprirodzeností A bojov? ,,Čo sa chystáš spraviť?!" ,,Nezlakni sa prosím" povedala som a vzbĺkli mi ruky. Potom celé telo. ,,Neboj sa ma" zašepkala som. 4.10. 2015 #1 in fantasy