Sú dni, kedy neexistujem. Ako napríklad ten piatok, kedy som nešla do roboty a celý deň čítala knihu a tvárila sa, že som práve v tej práci, aby si všetci, ktorí by chceli tráviť čas so mnou, mysleli, že som práve v tej práci. Alebo opäť ten piatok, kedy som si popálila predlaktie zápalkou, aby som sa cítil živá. Potom sú iné dni, dni kedy krájam zeleninu. No nie každý deň môžem krájať zeleninu. V niektoré dni neexistujem, napriek tomu, že by som chcela existovať a krájať tú poondiatu zeleninu. Ale to nie je príbeh, ktorý by som chcela rozprávať. Príbehy, ktoré chcem rozprávať nie sú o mne. Lebo občas sa stane, že neexistujem. A koho by zaujímal taký príbeh?

Pes-najlepší priateľ človeka mi prišiel pomôcť.